ramirka, no, on si to neuvedomuje a ja viem, ze keby som sa s nim o tom rozpravala a pokusala som sa mu vysvetlit, ako sa citim a co sa mi ohladom toho nepaci, nepochopil by ma....ale nie preto, ze je zly a zakerny, on mi vedome neublizuje, tam je problem v tom, ze od 18 podnika a stale ma zamestnancov, nie vela, len dvoch troch, ale teda musel sa naucit, ako na nich...a podvedome to prenasa do vztahu...teda aspon verim tomu,ze podvedome....
vcera som sa rozhodla podla svojho svedomia, ze na ten bicykel na koniec republiky nejdem a aom spokojna, aj ked on je nastvany a neozval sa......a som z toho smutna, ze sa tak zachoval.....vies, myslim si, ze je nastvany hlavne preto, ze bol hrdy na to, ze ako jedina priatelka pridem /priatelky ostatnych chalanov ostali doma/....ze som lepsia ako tie ostatne /podla neho/...a teraz vypada pred nimi ako pako, ze nepridem.....ale je to logicke, nemam vhodny spoj, je zle pocasie, lebo prsi a tam ma prsat aj zajtra, lesne cesty budu rozmocene.....a nemame ubytovanie.....a mam zapal mocoveho mechura, beriem antibiotika a nechcem sa terigat dakde v dazdi, ze prechladne....ale jeho aj tak zaujimalo len to, ze sme sa predsa dohodli...tak mam prist......nezaujima ho to, ze sa okolnosti zmenili.....
chyba mi a som smutna z toho, ze ho neuvidim a budem cakat do utorka kym sa vrati....a som smutna z toho, ako zareagoval...a nie prvy raz......
nevadi, neustupim, a ak dnes vobec nezavola, zavolam kamosovi, ktory je tam s nim, a popytam sa ho na to, ako sa im darilo, a ci su v poriadku /s tym, aby o tom priatel nevedel.../