Chodím s ním už skoro 4 roky.. zozačiatku to bolo ako z rozprávky boli sme šťastný aj keď sme museli prekonávať veľa prekážok, ale to nás ešte dalo viac dokopy... časom začal byť veeeľmi žiarlivý, zakázal mi dokonca aj dlhoročné kamarátky( že mali na mňa zlý vplyv)veľa sme sa aj hádali aj sme sa chceli často rozísť hlavne on ale ja zaľúbená až po uši som o tom nechcela ani počuť a robila som všetko preto aby sme sa nerozišli.. poslušne som mu hlásila každý môj pohyb, s kým som a hlavne kde.. veľmi zaľúbená som mu plnila všetko čo som mu videla na očiach vtedy ešte ako "decko" som bola naivná a až teraz dostávam rozum.. už viac nechcem takto trpieť a nechávať sa obmedzovať.. už asi rok ho neľúbim.. aj keď si dobre rozumieme ako kamaráti, máme spoločné záujmy a tak.. v poslednom čase som k nemu odmietavá.. pusu si musí doslova vynútiť.. už viackrát som už mala príležitosť sa s ním rozísť.. ale vždy prišiel a odpustila som mu.. asi si už zvykol na tie naše časté "rozchody" a teraz keď to myslím smrteľne vážne to berie na ľahkú váhu.. on je odo mňa o dosť starší a nechce to pochopiť, že sa s ním chcem rozísť.. už som sa s ním veľa krát o tom rozprávala.. po dobrom aj po zlom ale to bolo ešte horšie.. viem, že je chyba aj vo mne, lebo nemám pevnú vôľu..neviem ako to mám ďalej riešiť ako sa s ním normálne rozísť aby to pochopil.. je to strašné komplikované..
chcem sa ho ZBAVIŤ
on ma prestal ľúbiť už na začiatku nášho vzťahu, ale ja som sa ho nevzdala a stale "doliezala" pisala prezvaňala a tak.. a teraz keď ho už ja neľúbim tak on chce o mňa takto bojovať.. si myslí že sa do neho ešte zaľúbim ale je na veľkom omyle chlapec !
no tak to si v riti queen mary. už s ním musíš byť do vtedy kým on teba predtane lubiť.
to som ešte neskúšala, lebo oni sú celkom radi že sme spolu lebo nevidia dovnútra nášho vzťahu.. to by bolo podľa mňa aj zbytočné lebo nemajú na neho až taký veľký vplyv on je strašne tvrdohlavy... neviem ako sa môže on dobre cítiť v takom vzťahu... ja ho raz nechápem veď by bol aj on šťastnejší.. keď nie on tak aspoň ja a to asi nechce..
to je skutocne uz chorobne ... je to od neho chrapunstvo ze ti brani byt statnou ... asi to fakt pojde cez tie zakony ... skusala si to uz riesit uz aj cez jeho rodicov a znamych aby mu dohovorili oni?
Takto som to už riešila pred rokom ak už nie aj skôr.. postupne som to takto začala ukončovať.. ale tým že som mu povolila a nerozišla sa s ním hneď..som urobila hroznú chybu.. jemu už slovo rozchod nič nehovorí :( ... keď mu poviem že sa s ním chcem rozísť tak povie že mám smolu po takom čase a že to nejde len tak... a takto to ide dokolečka.. už dlho nie je medzi nami náznak vášne ani nič podobné.. začala som sa zaujímať aj o íných chlapcov a keď som mu povedala že mám záujem o iného..a že aj kvôli nemu sa chcem s ním rozísť.. tak povedal že s ním nebudem, že ho dá zbiť ak to neukončím... je chorý a ja neviem ako ďalej..
skus sa s nim rozchadzat pomaly ... nejakymi nebadamini krokmi ... jeden den mu vrat par veci co ma on u teba ... nestretavajte sa sukromne ak sa chce porozpravat tak pri kave ... vrat mu kluce od jeho domu vypytaj si ty svoje ... odstran z ramikov vase spolocne fotky ... prestan ho oslovovat milacik zlatko a podobne ...na jeho zalubene smsky neodpovedaj a snaz sa mu vyvtelit ze ti je to neprijemne ak nieco take dostavas a ze ti je uz luto ze mu to nemozes opatovat spat lebo to jednoducho necitis tak ako ... povedz mu o par veciach ktore zmenili tvoje city k nemu ... a tak podobne ... snad budes uspesna
a co je stalking?
Aj nato som už myslela.. vysvetlila som mu to po dobrom ale on stale hľadí len na seba a potom som z toho podráždená a útočím na neho..keď som si s tým nevedela dať rady.. tak som sa obrátila sem.. dúfam, že mi niekto poradí
no že on sa nechce rozísť, lebo je na mňa naviazaný..a nevzdá sa ma len tak ľahko..
