Ahojte . V prvom rade nechcem , aby ste si mysleli , že sa tu chcem len vyrozprávať , alebo zavesiť vám na nos svoje problémy... chcel by som požiadať o nejaké rady , typy ...pomoc.
Stalo sa to pred pár rokmi. Bol som na lyžiarskom a zalubil som sa do jedného dievčaťa. Všetko bolo fajn boli sme kamaráti... v tom čase sa o nu zaujímal aj niekto iný, o čom som ja nevedel.. o nejaký čas som sa jej spýtal , či by nechcela so mnou chodiť atd ... ona sa však rozhodla pre toho druhého... velmi ma to zranilo , pretože to bolo prvé dievča , ktorého som sa to kedy opýtal.. bol som velmi smutný a prešlo pár mesiacov... potom som zbadal druhé dievča... bolo velmi pekné a o 3 roky mladšie...(bola to sestra tej prvej) ja som bol vtedy 9iatak a ona 6... tá prvá bola 8ačka. Moj kamarát ma presvedčil, nech sa jej spýtam či by so mnou nechodila , že to určite víde. Ja som to spravil a potom mi jej sestra povedala , že ona ma nechce a či už neviem čo mám so sebou robiť , že najprv ju a potom jej sestru atd... toto ma zlomilo... strašne som bol smutný, ved ja som nechcel nič zlé... odišiel rok odišiel som zo ZS a myslel som , že zíde z očí , zíde z mysle.. avšak nestalo sa tak... stále som na nu myslel , vždy ked som ju stretol , tak som citil , že ju lubim. Neskor som si snou aj písal par krat a tak... s jej sestrou /staršou/ som si to tiež vysvetlil a boli sme zas kamaráti.. a tak plynul čas a ja som odmietal iné dievčatá, ktoré o mna aj mali záujem ale ja o ne nie.. ja som chcel len tú jedinú.. o nejaký čas som ju videl s jej (myslím) prvým chlapcom.. bol som velmi nešťastný , že ním nie som ja.. a tak to išlo... stále som na nu myslel, zbieral jej fotky .. a dnes je to presne tak isto ako to bolo... prešli 3 roky a aj tak lubim iba ju... ked prejde okolo pozdravíme sa všetko ale cítim hned „motýle v bruchu „ , hned ako odíde hned som smutný , melancholický ... ak sa bavím s kamarátmi a zbadám ju hned ma prejde dobrá nálada , a myslím už len na nu... už rok je to stále horšie a horšie... som smutný, každý z rodiny sa ma vždy pýta čo mi je a ja im vravím , že nič že všetko ok... ale neviem už čo mám robiť.. ako na nu zabudnúť , či ako si pomôcť.. neviem , či niekto z vás niečím takým prešiel, ale ja už fakt neviem čo mám robiť.. ja viem , že na svete su milionkrat väčšie problémy a som hlupy a sebecký , ked toto považujem za „ problém „ ale ja si neviem pomoct... stale je to horšie a nechcem takto žiť. Prosím vás o radu.
