ahojte, aj ja by som sa chcela pridat, mam 16 rokov.
aj ja mam velke problemy so stravovanim. zacalo to nevinne, chcela som len schudnut 3-4 kila, az som nakoniec schudla asi 12, neviem uz. lenze teraz mam uz aj zdravotne problemy, vypadavaju mi vlasy, som stale unavena a vsetko ma boli, mam traviace tazkosti(bud dlho zapchu alebo hnacky) a stale sa mi toci hlava a velmi rychlo akoby zabudam.menstruaciu som nemala od vianoc normalne,az po vyvolavacke.
strasne sa bojim. jem denne okolo 5000kj, co anorekticky nejedia, snazim sa o pestru stravu, dennodenne maso alebo rybu, jogurty,ovocie,zelenina a rozne veci ako tofu, semiacka,syry, cize prijem mam akuuratny.jem 5krat denne kazde 3 hodiny.
bola som uz aj u psychologicky,ale povedala som jej radsej ine problemy ako tieto, pretoze som mala pocit ze toto nie je dolezite. lenze dneska je zasa den kedy mi je zle,nevladzem a uvedomujem si ze toto je asi problem.
neviem ci ma niekto chape, ale ked tu pisete o vasich problemoch, ja vas chapem uplne. aj to ze ako ma moze niekto mat rad, ked sa nemam ani ja alebo sa mam az prilis a preto si nezasluzim aby mal niekto rad mna.
takisto sa strasne ale strasne bojim ako to skonci,lebo zomriet nechcem, chcela by som praveze aby to bolo vsetko zase v poriadku.
predvcerom som sa vecer prejedla, zjedla som polku melona,3 jogurty a 100g keksov po veceri a ako za trest som si musela dat prehanadlo. ja viem ze to chore asi je,ale neviem ako to zastavit.
uz som sa radsej rozisla aj s priatelom, aby nemusel byt s takou blaznivouu a chorou holkou.
a teraz zacinaju prazdniny a ja neviem ako to dva mesiace prezijem sama, doma saleni rodicia, kamaratka odcestovana u starkej. ak by tu chcel niekto pokecat alebo poradit budem vdacna.
Som asi chora
Ahoj mimik, ano aj ja vidim, ze sme na tom velmi podobne. Ja robim presne to iste, pridavam si do jogurtu vlocky, oriesky, kokos, do jedla olej, aby to malo viac kJ.
Aj ja mavam take lepsie obdobia, ked sa mi zda, ze je vsetko uplne v pohode. A potom sa to zase vrati a este s vacsou silou. Preto som si povedala, ze nemam na co cakat. A psychologicka mi velmi pomaha pochopit, vobec nelutujem. Ale rozhodnutie to nebolo lahke a trvalo velmi dlho. Este aj teraz mam obcas stavy, ze sama neviem, ci sa chcem liecit, velmi sa toho bojim. Ale viac sa asi bojim toho, ze zomriem alebo ze mi ostanu trvale nasledky. A je to zaujimave, ze aj ked si to vsetko uvedomujem, aj tak sa zatial neviem prinutit pribrat a zacat normalne jest. Velmi by som chcela, snazim sa, ale ked si predstavim, ze priberiem... Ja viem, ze to pojde casom, dufam, ze to uz bude coskoro.
Velmi ti drzim palce, aby si aj ty nasla co najskor odhodlanie zacat to riesit, lebo budu dobre chvilky, bude sa ti zdat, ze si z toho vonku. Ale z mojej skusenosti viem, ze sa to stale vrati a je to stale horsie a horsie :(
dakujem velmi pekne za vase odpovede.
kalinka: vidim ze si na tom naozaj velmi podobne, ked ja sa snazim jest viac ale vobec nie som hladna. akurat som dojedla tanier rizota, naschval som si dala viac oleja, semiacka a slnecnice do neho,aby to malo vacsiu energeticku hodnotu. a este aj banan. lenze ja skutocne nie som hladna.
takisto ako ty si hovorim ze to musi skoncit, chcem normalny zivot,len ma pocit ze je to strasne ale strasne tazke.
Anabell: vidim ze bulimia je fakt ovela horsia. tieto choroby su neskutocne svine.
drzim vam palce obom, a vlastne aj sebe, nech to zvladneme.
ked niekedy su dni kedy to vidim ruzovo, vsetko bude fajn, budem normalna budem normalne zit, trapit sa pre chalanov a skolu, ale pride blba chvilka a vsetko je zasa spat :(
Mimik presne viemočom hovoríš, u mňa sa to začalo keď som mala 14, najskor nevinne a potom som schudla 14kg. Za deň som jedla 2 jablká, niekedy som držala 5 dní hladovku. Všetci mi vraveli aká som chudá, v obchode na mna všetci čumeli keď som na všetkom obzerala kaloricke tabuľky. A potom? prišli prázdniny, mam doma atak som musela jesť. Prerástlo to do bulímie. Chodila som do obchodu, nakupila neskutočne množstvo jedla, bola som ako keby v extáze, všetko zožrala , prišla som domov a vyvrátila. Niekedy som vracala aj v pivnici, obcho´dáku, kedže naši boli doma. Týmito záchvatmi som strašne pribrala, trvá to prakticky od minuleho leta. Znova sa nenávisím,znova chcem iba byť štíhla. Baby snažte sa to zastaviť kým je čas. Ana je peklo, ale Bulímia je 100krát horšia...
Ahoj mimik, ja presne viem, o com pises.
Lenze... tvoj nazor, ze jedavas dost, ked jedavas 5000kJ denne je velmi nespravny. A aj to, ze anorekticky tolko nejedia. Ja mam anorexiu a jedavam denne aj cez 6000kJ. Presne take veci, ako ty, aj vlocky, aj jogurty, chlieb, ryzu, zemiaky, kuracie, tofu, soju, oriesky. No ale vaha mi ide stale dole. A anorexiou trpim, to si uz nebudem klamat, ze nie.
V tvojom veku by si mala mat MINIMALNE dvojnasobny prijem.
A s tym priatelom to chapem, ja som sa s mojim rozisla presne kvoli tomuto, aby nemusel stracat cas s blaznom.
Lenze ja som si povedala, ze takto nie, takto to uz dalej nejde. Chcem sa liecit, viem, ze to bude nadlho, nejde to lahko. Ale zacala som tym, ze som si v prvom rade uvedomila, ze mam problem, ktory treba riesit. Ale aj to mi trvalo velmi dlho a aj teraz mam obcas take stavy, ze sa snazim samu seba oklamat, ze som OK. No ale zacala som chodit ku psychologicke, velmi mi to pomaha, aj ked je to zatial len kratko. Pribratie si zatial nepripustam, ale verim, ze aj to pojde, ved tie zdravotne problemy, ktore z toho vyplyvaju nie su vobec zanedbatelne :( a ja predsa nechcem byt chora, chcem byt stastna, ako predtym...
