prosím Vás o radu ako reagovať na hysterické záchvaty malého syna ( hyster. plač, hádzanie sa o zem..niekedy to trvá aj 3 hod , odmietanie matky a čohokoľvek ). S manželom som sa rozviedla, nežijeme spoločne asi rok, otec sa skvelo stara o syna, berie si ho k sebe pravidelne na dva dni k sebe každé dva týždne, ale problém nastáva, keď sa vráti a syn ma len zbadá. Začína byt nešťastný, odmieta ma, nechce dovoliť aby som chytila do ruky jeho a pripadne aj osobne veci, ktoré nesie ocko...keď ocko odíde, plačlivý, rozbehne sa za nim, neviem ho utíšiť, nepomáhajú ani hračky a čokoľvek čo ma rad. Boli ma srdce, keď vidím ako sa trápi a usedavo plače, stoji pri dverách(ideme von) na ulici ukazuje prstom kam odišiel ocko...Keď sa ako tak ukľudní bývajú dni, keď mu veci pripomínajú ocka (napr. cest. taška, papučky, kt. mal u ocka, podobne auto , na ceste motorka ). Rozprávala som sa s ockom, tvrdí, že syn je u neho pokojný, kľudný, dobre spí, dobre papá, ciká do nočníka, stále sa smeje, počúva všetky jeho príkazy bez protestov..iba raz musel kričať, keď vybehol na cestu a muž sa zľakol
Rozprávala som sa s nim aj o probléme ako malý reaguje keď odchádza a navrhla mu aby odchádzal nepozorovane, ale on odmieta, nakoľko mi tvrdí, že ma právo sa s nim rozlúčiť ako chce a kde chce. V tomto je ex manžel/ ocko nekompromisne tvrdohlavý.
Nakoľko je ocko dobre finančne zabezpečený ma syn neustále program..chodia sa kúpať do zaparkovať, autíčka v obchodných centrách, na dvore mu vybudoval pieskovisko, ma vlastný bazénová, nafukovací hrad..hračiek od výmyslu sveta, motorku, bicykel..no p proste veľa možností. Samozrejme ma partnerku, ktorá medzitým navari, operie, ožehlí...ma dostatok času aby sa mu cez deň venoval maximálne. dostatok priestoru ( ma dom, dvor, ja bývam v byte ) a dostatok finančných prostriedkov aby spoločne cestovali na výlety a kamkoľvek sa rozhodne( neskor rozhodnú) a ešte v aute pozerá rozprávočky, kedže ma dvd prehrávač aj v aute. Lipnú jeden na druhom. Ja bývam v byte..som na materskej a môj príjem je minimálny, platím nájom, tel....väčšinou musím stíhať všetky domáce práce s varením s ním alebo keď spí...som sama, nemám partnera, nemám rodičov a kamarátky 60km-pracujúce, nemám čas ísť k lekárovi, zubárovi. Som vyčerpaná, ale o man nejde..neviem ako mam pomôcť synovi, ako reagovať na jeho hysterické plače..v poslednej dobe, keď sme na ihrisku, bez príčiny začne bit ostatne deti, alebo teda ak ma pocit, že mu zoberú hračky, nepomáha dohováranie Ma obdobie vzdoru, ktoré bude ešte pokračovať ( kedže bude mat len v septembri dva roky )...mňa nepočúva, keď si zaumieni, že ide na pieskovisko a ja mám iné povinnosti,hodí sa o zem a plače, nechce sa obliekať, nechce papať čo mu dám na vyber tri druhy, nechce cikať do nočníka, nechce plienku, v noci sa budí s plačom alebo len počujem plačlivý ston, a trvajú tieto stavy aj týždeň... Neviem ako reagovať...radia mi ženy-matky, aby som bola prísna, aby dostal po zadku, že mu nemôžem dovoliť bit iné detičky..skúsila som iba dvakrát mu vrátiť
capnutie po ruke ale jeho zlosť sa znásobila a začal bit všetkých naokolo vrátane mňa...nosím okuliare ale už mam všetky zlomené...nepomáha ani dohovor, že deti sa nesmú bit, že sa s ním nebudú hrať, ani hrozba, že ideme domov, keď som ho zobrala preč z pieskoviska, hádzal sa o zem a bránil sa, aby som ho nemohla držať..utekal spať
Manžel mi platí na syna výživne 117eur a mne ako manželke 50eur ..neviem ušetriť nič, práve naopak.
Mám výčitky, že som zla matka, keď ma odmieta, pocit že nezvládam výchovu syna ( do otcovej starostlivosti je dieťa dať nemožné..manžel pracuje, je motorkár, nechce prísť o víkendy strávené s kamarátmi a motozrazmi, keď je motozraz príde pre malého ale len v nedeľu, radšej v pondelok nejde do prace – je podnikateľ, takže si to môže aj dovoliť prispôsobiť prácu k svojmu voľnému času strávenému s kamarátmi ale pre dieťa dlhodobo svoj život nezmení - môj pocit ), keď je plačlivý a neposlúcha ma a dokonca si dovolil ma aj udrieť aj v zlosti aj keď mu niečo nedovolím...ako pri týchto jeho výstupoch reagovať..snažím sa mu všemožne vyhovieť ale asi nezvládam reakciu na jeho nesúhlas, nespokojnosť, keď sa synovi nevyhovie, hoci zvýšim hlas a dám mu najavo moju nespokojnosť s jeho správaním. Nechcem niečo zanedbať, aby si neublížil Mám byť tvrdá a jednoducho z pieskoviska odísť aby deti nebil, ako mu vysvetliť, že to nie je dobré..s oblečením a dávaním plienky sa popasujem, som trpezlivá, snažím sa hravou formou mu ukazovať ako sa ja obliekam..trvá to dlhšie ale nakoniec sa oblečieme. len neviem spávať a preberám v noci všetko ako som reagovala, či som nemala nejako inač reagovať, či je dobré mu sľubovať niečo za odmenu, ( napr. oblečieme sa a ja Ti dám cukrík, zmrzlinu, niečo čo má rad ). Ďakujem za rady.
Skoro 2 ročne dieťa a rozvod ( odlúčenie od otecka )
môj názor je taký....
rodič má byť kamarát, ale aj autorita...
dieťa ti má byť za čo vďačné a nemá si dovoliť biť ťa. A ked si na to zvykne a bude mať 15 tak si s ním neporadíš.
Keď nepočúva a robí neplechu tak by som mu ťapla a bola by som prísna - nech si zapamätá že robí zle. Zoberiem ho z pieskoviska aj na silu a potom ked sa ukľudní tak mu to vysvetlím. A keď je dobrý, tak sa s ním hrám - vymysli mu nejaké prekvapenia - chodte spolu von. Ukazuj mu zaujímavé veci. Rozprávaj mu príbehy. Musíš byť milujúca matka ale musíš z neho vychovať dobrého človeka, ktorý rozozná dobro od zla. A keď mu budeš stále len ustupovať, tak sa to nenaučí a bude to s ním ešte horšie. popros poprípade aj otca nech sa s ním porozpráva...ak je to možné...Dúfam, že všetko sa na dobré obráti a budete šťastní
rodicia casto dostavaju svoje ratolesti do situacii, ktore im vobec nie su po voli. a k tomu vsetkemu samozrejmostou je ocakavanie ich suhlasu a zmierenia sa s danou situaciou. ocakavaju, ze ich rozhodnutia prijmu deti bezpodmienecne. pritom su to cloviecikovia so svojou dusou a citmi.
tvoj syn svojimi prejavmi zufalo vola o pomoc. ak aj u teba namiesto lasky, pochopenia, pohladenia a trpezlivosti bude nachadzat hrubu silu, odmietanie pre jeho spravanie, vycitky a krik, tak to je ta najidealnejsia cesta k rozvoju zdravotnych, ale hlavne psychickych problemov.
napadlo ma, ze v minulosti som viezla syna s ex manzelom na vlakovu stanicu, aby sa previezli na vlačíku ( mal ho ex cez vikend v starostlivosti ) a ex hovoril malemu, ze škoda, ze nemozu isť vlačikom do miesta naseho bydliska..no a hne´d to malemu aj vysvetlil, to preto, lebo maminka nás nechce....reagovala som asi po 10 min, ked sme prisli na stanicu a doslo mi, ze vlastne on uvadzal malemu priklad, ze ja ich spolocne nechcem a dorazne som exmanzelovi povedala, ze toto si neželám aby takto komunikoval s malým..ak mi chce niečo povedať osobne, nech to povie rovno mne ale nie cez maleho...už viac sa to neopakovalo ( aspon nie pri mne )
naty-tn..to ci exmanzel nehucka ci uz priamo alebo nepriamo maleho proti mne sa nedozviem, nemám moznost, šancu sa to dozvediet a ani maly mi to nepovie, kedze este nevie rozprávať ( predpokladám, ze ani ex sa mi k tomu neprizna, veď kto by sa k takemuto niečomu priznával )..takže toto nemôžem riešiť....sposob komunikácie cez hracku ocenujem, ba priam považujem za skvelú radu. ďakujem
ja sa este vratim k teme..., my s ex sme sa po rozvode velmi nepekne k sebe spravali a vsetko si to "odniesol" nas syn.., no teraz, sme s ex velmi v pohode a to v tom zmysle, ze chodime spolu k lekarovi ak ide o nasho syna, vieme sa spolu vsetci traja naobedovat v restauracii alebo ist niekam na prechadzku a rozpravat sa o synovi, o jeho skole, ci prazdninach. nikdy by som si nepomyslela, ze raz to bude vsetko ok..a preto aj nas syn je v pohode, lebo my rodicia sme "dostali" rozum, aj ked neskor, ale predsa...
.. a este som zabudla, ze po potrebe istoty a bezpecia je dalsia- potreba lásky a spolupatričnosti. tu patri aj potreba rodiny. a to dieta je z rodiny vytrhnute, tak necakajme jeho zhovievavu reakciu.
takze so presvedcena, ze psycholog pomoze preklenut toto narocne zivotne obdobie tak matky a ko aj jej dietatka.
lime a co keby si si maleho natocila na kameru na mobile a potom to ukazala exmanzelovi,nech vidi ako maly vystraja? a tiez suhlasim,ze nesmies povolit a musis byt prisna,dieta musi mat limity a vediet,ze ty si zatial doma panom a hlavne takto si musis budovat unho autoritu aj do buducna,lebo bude z neho nevychovane decko,najdolezitejsie zo vsetkeho je ,ze ak povies nie tak to znamena nie a on to musi pochopit,neboj sa toto ta zlou matkou neurobi,s tym exom sa porozpravaj a on by ti mohol pomoct tym,ze malemu povie,ze maminu musis posluchat,ona ta lubi a stara sa o teba ked tu ja nie som atd...
no ja si dovolim nesuhlasit s nazormi, ze mu treba za kazdu cenu nalozit na zadok. to sa da tak vo fungujucej rodine, ale nazabudajte, ze tato rodina je rozpadnuta. a dieta ma len 2!!! roky. ono nechape co sa s nim deje- raz je s mamkou, potom zrazu pride ocko, odvezie ho k inej tete, dovoli mu a kupi vsetko na svete (vsak takto mu treba "kompenzovat" to, ze okrem vikendov spolu nie su), potom pride v nedelu cas, ked sa musi s otcom rozlucit (ajked on sa nechce) a ci sa mu to paci, ci nie, tak ho musi dalsi tyzden postradat. dieta potrebuje lasku obidvoch rodicov vzdy a vsade, nielen cez vikendy. dieta citi bezpecie v pritomnosti obidvoch rodicov a zrazu sa musi vyrovnat s faktom, ze zial, obidvoch nebude mat naraz. on ma 2 roky a nie 20! nepride za mamkou a nepovie ze uvarme si kavu a prediskutujme, ze preco je moja a nasa situacia taka aka je...
dieta nie je zmensenina dospeleho- v dvoch rokoch nie je zrele pochopit tuto situaciu, ktora zjavne sa mu nepaci a svoj postoj a chaos v dusi vyjadruje prave tak ako jeho matka. este k tomu ked zakazdym, ked bude vzdorovat, tak este aj dostane, tak akurat je to ta najlepsia cesta z dietata urobit neurotika.
samozrejme tyto netvrdim, ze treba nechat nech si robi co chce a bije koho a kedy chce, ale ani bitkou sa jeho citovy chaos a jeho bolava dusa nenapravi.
preto je najidealnejsie navstivit psychologa.
moja svagrina mi hovori, ze ked manzel dovezie ich 4 rocnu dceru k nej naspat, tak trva tak 1/2- az 1 hodinu, kym sa dcera "aklimatizuje" (sedi nafucana, zachmurena so zalozenymi rukami a nekomunikuje) a az tak po case ide a dovoli svojej matke, aby ju objala a pritulila. je v obdobi, ked sa specifikuju role a v skolke sa hraju na mamicky a oteckov a u nich to tak nefunguje a ona ma problem to pochopit a vyrovnat sa s tym, ze to jednoducho u nich tak nie je. a nik od nej nemoze ocakavat, ze s usmevom bez mihnutia oka sa s tym zmieri a bude zit dalej stastne a lozit od mamicky k oteckovi a naspat a tak dokola... dieta jednoducho straca bezpecie a istotu, a prave tie su dla Malowova 2. najdolezitejsie potreby (hned po fyziologickych- telesnych potrebach- potreba dychat, prijimat potravu, vylucovat)
limetiona:prajem pekny vecer,ako tak citam tvoj pribeh tak ma napada jedna vec,ci nahodou tvojho synceka tvoj exmanezel proti tebe ako sa hovori ,,nehucka\" ci nahodou mu nehovori o tebe nieco nepekne,ci to nerobi naschval aby ta nemal syncek rad?neviem len ma to tak napadlo.ja osobne sice nemam vlastne deti ale pracujem s nimi a co by som odporucala je skusit rozhovor s hrackou,tiez mam odskusane,ak to nevyjde na prvy raz,nevtdavaj sa a skus znova.a este asi dobre mu dat najavo ze takto nic nedosiahne,niekedy je dobre aj ignorovat dieta,nevsimat si ho a si myslim ze prestane si vydobijat to svoje.alebo ci nechce nahodou uputat takto pozornost,co myslis?
poznam pripad, ked syn zije s otcom a ked mal ist k mame na 1-2 dni, bol strasny cirkus.Plakal, schovaval sa, bil vsetkych dookola no hruza. Vtedy ma 3 roky.Lepsie znasal platenu opatrovatelku ako vlastnu matku. Po 4.5 roku sa to zacalo zlepsovat a ked mal 5 rokov, uz sa na mamu aj celkom tesil. Ona bola nanho obcas tvrda, ked robil sceny. Otec ho nenapadne manipuloval. Nikdy nepovedal, ze mama je zla a pod. ale ponukal mu cinnosti a pod. atraktivne, ktore mu ona nebola schopna dat. Chcel po case, aby mu bolo dieta prisudene.
Preco.. radila hracku, aby ona rozpravala. Presne toto robila ta opatrovatelka, Zmenila trochu hlas akoze rozprava macko a dokazala sa s chlapcom rozpravat, az kym sama neodpadla. Ten maly sa vlastne rozpraval s tou hrackou.."Vies macko....a ja..." A doslova jej doniesol manusku, aby sa s nim rozpravala.... Toto by bol asi dobry sposob ako komunikovat s dietatom.
A chod skutocne za psych. V kazdom meste su psych=ped poradne pre deti predskolske, i skolske. tam ti poradia a neplati sa. Najdi si to v zozname a opytaj sa,(ale to bude skor platit pre deti, ktore chodia do skolky) a ked nie, decka lekarka ti odporuci dec. psych. Pochybujem, ze by sa platilo. To predsa nie je nadstandart. je to vlastne ako keby odborny lekar.
