Skoro 2 ročne dieťa a rozvod ( odlúčenie od otecka )

prosím Vás o radu ako reagovať na hysterické záchvaty malého syna ( hyster. plač, hádzanie sa o zem..niekedy to trvá aj 3 hod , odmietanie matky a čohokoľvek ). S manželom som sa rozviedla, nežijeme spoločne asi rok, otec sa skvelo stara o syna, berie si ho k sebe pravidelne na dva dni k sebe každé dva týždne, ale problém nastáva, keď sa vráti a syn ma len zbadá. Začína byt nešťastný, odmieta ma, nechce dovoliť aby som chytila do ruky jeho a pripadne aj osobne veci, ktoré nesie ocko...keď ocko odíde, plačlivý, rozbehne sa za nim, neviem ho utíšiť, nepomáhajú ani hračky a čokoľvek čo ma rad. Boli ma srdce, keď vidím ako sa trápi a usedavo plače, stoji pri dverách(ideme von) na ulici ukazuje prstom kam odišiel ocko...Keď sa ako tak ukľudní bývajú dni, keď mu veci pripomínajú ocka (napr. cest. taška, papučky, kt. mal u ocka, podobne auto , na ceste motorka ). Rozprávala som sa s ockom, tvrdí, že syn je u neho pokojný, kľudný, dobre spí, dobre papá, ciká do nočníka, stále sa smeje, počúva všetky jeho príkazy bez protestov..iba raz musel kričať, keď vybehol na cestu a muž sa zľakol
Rozprávala som sa s nim aj o probléme ako malý reaguje keď odchádza a navrhla mu aby odchádzal nepozorovane, ale on odmieta, nakoľko mi tvrdí, že ma právo sa s nim rozlúčiť ako chce a kde chce. V tomto je ex manžel/ ocko nekompromisne tvrdohlavý.
Nakoľko je ocko dobre finančne zabezpečený ma syn neustále program..chodia sa kúpať do zaparkovať, autíčka v obchodných centrách, na dvore mu vybudoval pieskovisko, ma vlastný bazénová, nafukovací hrad..hračiek od výmyslu sveta, motorku, bicykel..no p proste veľa možností. Samozrejme ma partnerku, ktorá medzitým navari, operie, ožehlí...ma dostatok času aby sa mu cez deň venoval maximálne. dostatok priestoru ( ma dom, dvor, ja bývam v byte ) a dostatok finančných prostriedkov aby spoločne cestovali na výlety a kamkoľvek sa rozhodne( neskor rozhodnú) a ešte v aute pozerá rozprávočky, kedže ma dvd prehrávač aj v aute. Lipnú jeden na druhom. Ja bývam v byte..som na materskej a môj príjem je minimálny, platím nájom, tel....väčšinou musím stíhať všetky domáce práce s varením s ním alebo keď spí...som sama, nemám partnera, nemám rodičov a kamarátky 60km-pracujúce, nemám čas ísť k lekárovi, zubárovi. Som vyčerpaná, ale o man nejde..neviem ako mam pomôcť synovi, ako reagovať na jeho hysterické plače..v poslednej dobe, keď sme na ihrisku, bez príčiny začne bit ostatne deti, alebo teda ak ma pocit, že mu zoberú hračky, nepomáha dohováranie Ma obdobie vzdoru, ktoré bude ešte pokračovať ( kedže bude mat len v septembri dva roky )...mňa nepočúva, keď si zaumieni, že ide na pieskovisko a ja mám iné povinnosti,hodí sa o zem a plače, nechce sa obliekať, nechce papať čo mu dám na vyber tri druhy, nechce cikať do nočníka, nechce plienku, v noci sa budí s plačom alebo len počujem plačlivý ston, a trvajú tieto stavy aj týždeň... Neviem ako reagovať...radia mi ženy-matky, aby som bola prísna, aby dostal po zadku, že mu nemôžem dovoliť bit iné detičky..skúsila som iba dvakrát mu vrátiť
capnutie po ruke ale jeho zlosť sa znásobila a začal bit všetkých naokolo vrátane mňa...nosím okuliare ale už mam všetky zlomené...nepomáha ani dohovor, že deti sa nesmú bit, že sa s ním nebudú hrať, ani hrozba, že ideme domov, keď som ho zobrala preč z pieskoviska, hádzal sa o zem a bránil sa, aby som ho nemohla držať..utekal spať
Manžel mi platí na syna výživne 117eur a mne ako manželke 50eur ..neviem ušetriť nič, práve naopak.
Mám výčitky, že som zla matka, keď ma odmieta, pocit že nezvládam výchovu syna ( do otcovej starostlivosti je dieťa dať nemožné..manžel pracuje, je motorkár, nechce prísť o víkendy strávené s kamarátmi a motozrazmi, keď je motozraz príde pre malého ale len v nedeľu, radšej v pondelok nejde do prace – je podnikateľ, takže si to môže aj dovoliť prispôsobiť prácu k svojmu voľnému času strávenému s kamarátmi ale pre dieťa dlhodobo svoj život nezmení - môj pocit ), keď je plačlivý a neposlúcha ma a dokonca si dovolil ma aj udrieť aj v zlosti aj keď mu niečo nedovolím...ako pri týchto jeho výstupoch reagovať..snažím sa mu všemožne vyhovieť ale asi nezvládam reakciu na jeho nesúhlas, nespokojnosť, keď sa synovi nevyhovie, hoci zvýšim hlas a dám mu najavo moju nespokojnosť s jeho správaním. Nechcem niečo zanedbať, aby si neublížil Mám byť tvrdá a jednoducho z pieskoviska odísť aby deti nebil, ako mu vysvetliť, že to nie je dobré..s oblečením a dávaním plienky sa popasujem, som trpezlivá, snažím sa hravou formou mu ukazovať ako sa ja obliekam..trvá to dlhšie ale nakoniec sa oblečieme. len neviem spávať a preberám v noci všetko ako som reagovala, či som nemala nejako inač reagovať, či je dobré mu sľubovať niečo za odmenu, ( napr. oblečieme sa a ja Ti dám cukrík, zmrzlinu, niečo čo má rad ). Ďakujem za rady.