Kto uz cital gabininu knihu diagnoza F50? ako sa pacila?
ja som ju mala precitanu za dva dni, nevedela som sa od nej odtrhnut je super!
(gabi dnes som ta videla v avione skoro som sa ti hodila okolo krku - esteze sa nepodarilo) :)))
Gabinina kniha:)
meno :)
aradnna
ahoojte holky:) podla mna knizka nema chyby...dlho som necitala nieco tak skutocne a dojemne...kzniku som zobrala do ruk a za par hodin precitala...Gabi,tvoj pribeh ma velmi dojal...aj ja som mala volakedy problemy s anorexiou,nastastie dnes tomu tak nie je,mam vysportovanu svalnatu postavu a jedlom sa netrapim...a prajem vam,holky,aby ste to zazili aj vy...som skutocne stastna:)...uplneee uzasnaaaa knizkaaaa:)dakujem,ze take nieco na slovenskom trhu s knihami je:)
drndula252
Samozrejme, ze to nebolo lahke, ale citim sa fajn, uz len z toho dôvodu, ze som sa zacala ovladat, jem, lebo jest chcem, chuti mi, a nemam ziadne problemy s tym... Netrva to tyzden, ani mesiac a ani rok... je to uz dost dlho na to, aby som vedela posudit, ako som na tom.
Avsak pravdu mate v tom, ze kedykolvek sa to moze vratit... ale len vtedy, ked stratime rozum... ked dame prednost niecomu inemu...
ale ak si urcite navyky vypestujeme dlhodobo, myslim tym zdrave navyky a spravny vztaah k jedlu, je mala pravdepodobnost, ze sa z nas stanu znova stanu trosky... aspon u mna je to tak...
prepac:/
drndula, prepac, neprajem Ti nic zle, ale som zvedava, ako dlho ti to vydrzi, lebo taketo "seky" zo dna na den netrvaju dlho. Rovnako rychlo mozes zacat znova vracat, takze na Tvojom mieste by som sa zdrziavala takychto nazorov a odsudzovania.
evcca
drndula, hadzat vsetky pppckarky do jedneho kosa je blbost, ked vseobecne hovoris, ze nechcu. sama si bola pppckarka, tak mi to z tvojich ust pripada divne.
drndula252
Je to obzerstvo... bulimicky potrebuju mat zavedeny rezim normalneho jedenia. Striadmost, ale aj pocit, ze si mozu dopriat aj duplu svojho oblubeneho jedla. a to obzerstvo nie je.
Prave naopak, bulimicky mozu skoncit zo dna na den, pretoze po piatich rokoch trapenim sa s jedlom som urobila jeden velky sek. Samozrejme predtym som sa tiez pokusala, ale zlyhavala som. Nastal den, kedy som sa normalne naranjkovala, naobedovala a navecerala a dokonca som zjedla aj desiatu. Citila som sa skvele. Ten pocit slobody v tom, ze jem ako normalny clovek ma oslobodzoval ma nadopoval az tak, ze som sa z bulimie dostala.
Tu mi pomohla predovsetkym vôla, chcenie, nenormalne chcenie a nenormalne vela trpezlivosti a usilia. Schopnost vediet narabat s vlastnymi chutami, myslienkami a ROZUMOM. Schopnost vediet si rozkazat, povedat nie... a hovor si co chces, ak clocek velmi chce, dokaze to.
A to je velke minus pppckarok, ze nechcu.
ich
medzi bulimiou a alkoholizmozm je sakramensky rozdiel...
prestat pit mozes zo dna na den a alkoholu sa do konca svojho zivota nedotknut...
zavyslost na jedle sa nie nadarmo vola najtzsou zavislostou...pretoze jest predsa nemozes prestat...
alkoholici nemozu ani rumove pralinky, taku moc ma ta aroma rumu...
a teraz si predstav ze mas pred sebou svoje oblubene jedlo v peknom mnozstve, alebo aj nie a a mas ho jest...
My bulimicky nemozeme zit bez jedla...
alkoholici mozu abstinovat cely zivot...
drndula252
Gabina, tvoj pribeh je tazky, ako v podstatej kazdej z nas, ktora sa ocitla alebo ocita v bludnom kruhu.
Ja som tiez bola na psychiatrii. Doktorky mi hovorili, ze sa nechcem vyliecit, ze som tvdohlava, ale mesiac som tam poriadne jedla a ked po mna prisla mama a frajer citila som sa ako najvacsi vitaz. O dva dni som sa prezrala a isla to vyvracat... a tak to bolo kazdy bozi den az mi nezistili zapal zaludka, a dalsi spad, hadok, depresii, skryvania...
slo to par mesiacov...ale tu nejde o moj pribeh.
Nie som trvdaska, len tak posobim- musim, chcem a je to nova tvar zakryvajuca trpku chut minulosti...nova nadej zit inak, tak ma to naucil zivot- tvarit sa akoby nic, a v duchu sa spytovat ci to ma zmysel...atd atd... je to na dlho a toto nie je vhodne miesto na to.Ale kazdopadne, sme si strojcami vlastneho stastia... to je prvorade si uvedomit.
gabina
Drndula,
nie si prva a ani posledna, ktorej kniha "nesadla". S tym nic neurobim a mozno sa budes cudovat, ale ratam s tym. Nebudem obhajovat ani seba, ani knihu, pretoze moj pribeh nie je ziadna odborna sonda, ani odborna praca, je to len moj pribeh. Tvoj by bol iny, mozno v mnohom, mozno nie, v kazdom pripade Ti drzim palce...
A neverim, ze si taka tvrdaska, na aku sa hras.-))
Pekny vecer, gabina
drndula252
Pretoze bulimia je ako alkoholizmus. Nemusime pit, ale vzdy budeme ti, ktori mali s tym problem, ktori este vzdy mozu zacat...
Hadat sa samozrejme nebudeme, mame odlisne nazory...
Avsak je umenie prijat kritiku, negativne ohlasy a premyslat aj nad takymito slovami, akoby mal kazdy prijimat len lahodne slova...
A myslim ze vacsina bulimiciek, kym ich zivot nenakope riadne do riti, kym im neukaze ze zit sa da aj inak, tak budu bulimickami stale. Nie abstinujumi, ale tymi co budu grcat a grcat aj keby za dverami hajzla mal nastat koniec sveta.
