neviem sa zamilovať

mikonka:nespominala si,ci si bola do neho zamilovana platonicky,alebo ci ste spolu chodili..

nazdar baby, aj ja som voľný

mikonka:chodili ste spolu?

a kto je u teba nedostupny,herec..spevak..?alebo..?

hm,no ja som od vás síce o pár rokov mladšia,ale nebráni mi to pocitu,že môj problém je v tom,že ja asi nedokážem ľúbiť..bolo dosť chalanov,ktorí ku mne cítili viac ako len priateľstvo,ale ja proste nič...nechápem to... a ak sa mi aj niekto páčil,tak bol pre mňa nedostupný,čiže som sa rýchlo snažila prestať naňho myslieť..no sranda to bude ak to so mnou pôjde takto ďalej..asi mám prehnané nároky :))

ahojte dievcata, takisto sa pridavam medzi Vas. wiwien, nechce sa mi ani verit, ake mame rovnake osudy. u mna je to vo vsetkych veciach podobne. mam uz 24, bola som zamilovna iba raz v zivote, strasne. no on ku mne neciti to iste. viem, ze ho nikdy zo srdca nedostanem von, a nikdy uz nebudem mat nikoho tak rada, pretoze on je ten clovek o akom som vzdy snivala po vela strankach, az sa mi to nechcelo verit, pretoze som sa smiala, ze taky predsa neexistuje, aspon nie v mojom okoli... a o par mesiacov som ho spoznala. vtedy akoby som doslova ozila. a kedze lasku neberiem na lahku vahu, tak je jasne, ze sa tak rychlo a lahko nezamilujem, alebo neodmilujem. trvalo to dlho, par rokov, stale ho lubim, hoci sa uz nestretavame. proste ma ta laska k nemu uplne znicila. bola som na tom zle. no aj teraz si niekedy poplacem... nemozem povedat, ze o mna nemali chlapci zaujem, no z mojej strany to bolo len o kamaratstve, tiez mi tam chybala akasi chemia (ale na 2. strane fyzicka pritazlivost nestaci), proste ze sa vo vnutri nieco pohne. a zacat len tak, bez toho, aby tam bolo aspon kusok lasky, to nedokazem. ale myslim, ze som premrhala mozno par sanci,ale kedze som mala v tom obdobi oci iba pre neho, tak teraz si hovorim: tak ti treba, mozes si za to sama. teraz je to vsetko v stadiu, ze kamarati su uz so svojimi priatelmi a priatelkami, hoci sme dlhe roky boli ako taka druha rodina a casto sa stretavali, teraz je vsetko inak. a ja sa citim uplne zbytocna a prazda. tyrysqa, tie pocity ake spominas, mam casto aj ja. snazim sa mysliet pozitivne, sportovat a pod. ale je to tazke. zmysel zivota je v laske, nie je nic krajsie a dolezitejsie, ked tu mozme pre niekoho byt a kto je tu pre nas, mat rodinu, deti. ale ked taku osobu tak dlho pri nasom boku nemame, clovek upadne do pesimizmu, hlavne ked vidi okolie v opacnej situacii a uz ma svoj vek. na 2. strane vsetko zle je na nieco dobre, ja som napr. pochopila, ze na to, aby clovek dokazal lasku davat aj prijmat, musi mat v prvom rade rad sam seba, doverovat si a mat urcite sebavedomie. tiez vela krat vidim, ze ti dost sebavedomi ludia (niekedy az prehnane sebavedomi) to maju v tychto veciach lahsie. beru to tak ako pride ci odide, uzivaju si, neriesia, ale maju aj stastie na dobrych chlapcov niektore...mne dokonca on povedal, ze som az prilis dobra, ze musim byt vacsia svina. nechapem... no teraz by som sa mozno chovala inak, nebrala vsetko tak vazne alebo nieco podobne. vidim teda, ze je nas zopar, co sme dlho smutni, a aspon takouto formou sa vyrozpravat, porozpravat, podelit. ja vam prajem, aby sa raz tie mracna rozisli a svietilo uz len a len slniecko a boli ste stasne, milovane a spokojne! (ospravedlnujem sa za "strucny" prispevok!)

ja poznam jedneho,co sa tiez sklamal a odvtedy iba vyuziva zeny na jedno..od takeho ruky prec..stale ma v mysli iba tu svoju byvalu..je zablokovany.

inak presne, tiež tomu nechápem, že tie mrchy majú také šťastie..boože ale ako sa nou stať:D

livia007..:)podla mna si v tom najlepšom veku a presne, asi ked to príde, tak príde..:)pokial to nebude v 60tke:))no a už by si aj chcela rodinku? ja to zvažujem tak okolo 30 ak si niekoho dovtedy už konečne nájdem:P

tyrusqa..nie nemá nikoho, stále je sám a bráni sa akémukolvek vzťahu,lebo asi stále nevie zabudnúť na svoju velkú lásku, čo aj chápem, ale už s nou nikdy nebude , tak musí začať myslieť inak.no a keby sme aspon spolu nikdy nič nemali, ale stále ked sa stretneme, tak sme spolu..ale už ma to len takto nebaví..ja chcem viac, ale bohužial.takže musím sa už s tým zmieriť a vykročiť inou cestou