Ahojte, poradte mi prosim. Ako mam fungovat vo svojom novom vztahu, ked donho vstupujem s urcitou neistotou? S priatelom sme boli roky najlepsi kamarati. On mal vztah, ja som riesila inych. Nakoniec to ale zacalo iskrit medzi nami, trvalo to dlho a tak sa rozisiel po rokoch so svojou priatelkou a teraz je so mnou. Nepatrim k naivnym ludom, ucim sa aj z chyb inych a rada si aj preto vypocujem rady a postrehy inych, lebo by som sa nerada popalila na svojej hluposti a to snad vo vsetkom. Vnimam preto aj teraz vystrahy okolia, aby aj mna raz neopustil tak ako svoju priatelku (aj ked dost dlho to zvazoval a trapil sa (bol to roky len vztah na dialku)). Jasne, ze to sa moze stat kedze slo o zalubenost a nie nejaku neveru aj takemu co to neurobil alebo naopak mne, ale....ten strach mam. Tiez som sa stretla s nazorom, ze „ved uvidime ako nam to bude fungovat, mozno nakoniec zistime, ze kamaratstvo bolo lepsie, uz si nerozumieme ako partnery a budeme len kamosi“. Ja to vsetko viem, ale ked mi da niekto take dobremienene varovanie, zostanem neista a som z toho len smutna. A potom neviem ci v tom mam aj pokracovat ako to ani nema vyznam a vztah je plny rizik. Pritom sa nam to teraz pekne rozbieha, mam ho rada, som s nim stastna, velmi mi vo vsetkom pomaha a stara sa o mna a nachadzam v nom to, co mi inde vzdy chybalo a nemyslim, ze je to len pod vplyvom zalubenosti, kedze sa dlho pozname a viem aky je. A aj ked sa nam to ako vravim len rozbieha, myslim, ze aj on preziva podobne pocity. Ked ma den nevidi chybam mu a dava mi pocitit ako ma ma strasne rad. Asi by som sa mala riadit svojimi citmi, ale viete...ten cervicek pochybnosti stale do mna hryzie...
Ako mam takto fungovat?
lenileny, ked si stastna a lubis ho tak neries co na to tvoje okolie...
ja som mala tiez pochybnosti ked som zacinala vztah s mojim terajsim, ale to len preto, ze som sa predtym dost popalila a neverila som, ze moze existovat chlap ktory by ma skutocne miloval a vazil si ma... ale uvidis, za par mesiacov tie pochybnosti opadnu... resp. ty ich vobec nemusis mat, lebo ty z toho vztahu ziadne zle pocity nemas, drzim ti palce a neries inych ludi
v kazdom vstahu je riziko ze sa popalis
ked sa mate radi nieje co riesit
neries to a ber to ako je. vztahy sa koncia a zacinaju, niektore trvaju navzdy...nikdy to ale nezistis ked sa budes zaoberat svojimi pochybnostami a nezmyslami co pocujes od okolia...ja mam krasny vztah s clovekom o ktorom som nikdy netusila ze by som mohla byt raz taka stastna :)
uzivaj si kym je ti s nim krasne a vsetko je super.mozno to bude navzdy.mozno nie.riad sa iba tym co citis teraz.ak citis ze ta miluje a ty jeho tiez tak neni o com.
nemozes vediet co bude v buducnosti...tak ako moze on opustit teba kvoli inej, tak isto ho mozes opustit ty.nemas ani potuchy ci niekoho o dva dni ci o 3 roky nestretnes a nezamilujes sa uplne osudovo.aj ked si myslis ze prave toto je ta tvoja osudova laska.moze to byt pravda a nemusi.
ja som sa zamilovala do svojho prveho ked som mala 16, zboznovala som ho, myslela som si ze nikoho ineho v zivote nebudem nikdy milovat tak ako jeho,ze bude moj prvy a posledny.a nakoniec ma podvadzal a rozisli sme sa.teraz mam druheho priatela, sme spolu 2 roky a mozem povedat ze ho milujemm viac ako predosleho?teraz urcite ano:D...ale aj v tej dobe som si myslela ze nikto nemoze nikoho milovat tak ako ja jeho.ako aj teraz.iste je rozdiel aj v cloveku, tohto terajsieho si nesmierne vazim ako cloveka a este ho aj milujem.ale vzdy mu vravim ze nemozme vediet co bude o 5 rokov a tak to neriesime...co bude bude.vela stastia
Myslim si, ze ked si vo vztahu stastna,nemala by si riesit taketo veci. Jednoducho nikdy si clovek nemoze byt 100 percentne isty, ci to bude tak alebo onak. Kedysi davno som tiez mala podobny strach, ale jeden kamos mi povedal: Netrap sa buducnostou, nerozmyslaj nad tym co by bolo keby... proste si uzivaj tieto krasne chvilky teraz ked ste spolu naplno. Naco sa trapit nad niecim,co mozno nikdy nepride. A ked to pride,bude sa to riesit v tej chvili ako to pride. Teraz je dobre a tym treba naplno zit.
ja som to mala podobne, ale nie az tak uplne... narovinu - moj terajsi priatel chcel najskor moju kamaratku, ona ho brala vsak iba ako kamarata, aj to s nim potom chcela skusit, ale velmi skoro zistila ze by to neslo, ale dlhsie ho natahovala, vyhybala sa mu, nedokazala mu povedat nie. Ja som sa napriek tomu snazila podporit ho v tom nech sa o nu snazi... Aj ju nech mu da sancu... Nakoniec sa skoncilo to co sa ani nezacalo, ale ja som sa s nim bavila dalej, viac-menej sme si iba pisali ale cim dalej tym viac som citila ze mi chyba a ze ho mam naozaj rada viac ako kamarata. Tak sme teraz 7 mesiac spolu a stastny:)! V prvych mesiacoch takych 2 som pocitovala neistotu, co ked ju este stale lubi, a ja som len nieco cim to zazenie,...pretoze ju naozaj silno velmi lubil (viem to kedze mi to opisoval predtym ako sme sa dali do kopy my)... ale dnes uz na to vobec nemyslim, nebojim sa pred nim vyslovit jej meno, mame naozaj krasny vztah aj ked mu vela ludi neverilo... treba podla mojho nazoru dat na to co tebe hovori tvoje srdce a "mudre rady" nepocuvat...Ked sa popalis, tak sa popalis, ale inak si budes neskutocne dlho vycitat, ze si to ani neskusila...
