baby, ale aj chlapi...potrebujem radu. Pocas dvoch az jedneho tyzdna pred menstruaciou mam neskutocne nalady, antiku neberiem, takze z nej to nie je.....taky PMS by som nepriala nikomu. Som prehnane citliva, rozculi ma aj to, nad cim obvykle len mavnem rukou, priatelova poznamka na nieco, alebo to, ze neumyje po sebe riad, ze necha spinave umyvadlo, ze mi sam od seba nepomoze s nicim....vsetko.....je to neskutocne, akoby som bola iny clovek, ja uz neviem , co robit......pohadame sa, kazdy mesiac presne vtedy a neskutocne ho vytocim....pohadame sa tak, ze potom niekedy aj hodiny placem a citim sa strasne nepochopena aukrivdena a chcela by som umriet, pretoze to uz nezvladam, nezvladam to, aka som sama, ako ma nechape, ako mu ublizujem a ako on ublizuje mne....vsetko vtedy vidim cierne........je to neznesitelne, naozaj neznesitelne.....ironiou je, ze obvykle akonahle dojde menzes, uplne to opadne a som to zase ja, statna a spokojna so zivotom ........nevladzem uz takto dalej...nekonecne rozhovory s priatelom zatial nikam neviedli, lebo on nevie, co citim a aj ked sa snazi, nepomaha mi...jednoducho zacnem hadku kvoli somarine a neviem prestat, aj ked on ma uz prosi, aby som nechala veci tak....ja nenecham a hovorim dalej, adalej a dalej, naco sa on nastve, nakrici na mna, a ja idem od smutku puknut, tak placem ze az.....kazdy mesiac to iste.....stravu mam podla rad lekarov lahku vtedy, sladkosti podla ich rad nejem.....snazim sa ale nejde to....
Pre vysvetlenie- priatel je zlaty clovek, neublizuje mi, miluje ma, je tolerantny, rozumny a chapavy...je uzasny...ale v tie dni si toto vobec nemyslim...prave naopak, vidim v nom len to najhorsie...aj vztah vidim najorsie ako sa len da....
spolupracujem aj s psycholoom...ale zatial ziadne vysledky....
Co mam robit? ako si mam aj vtedy zachovat silu a veselu mysel?Chcela by som sa nad veci povzniest a nevyvolat hadku....pomozte mi...prosim len o vazne mienene rady....dakujem...
