resp. moju mamu, odkedy chodím s priateľom (čo je pol roka) tak po mne len kričí, stále mi niečo vyčíta a kontroluje ma, lezie mi do vecí, do mobilu a pod. najnovšie mi začala hovoriť s akým hlupákom to chodím a môjmu dlhoročnému kamarátovi, ktorý žije v zahraničí nesiaha ani po päty... a je to sedliak a mnohé iné prívlastky mu dáva... podotýkam, že mám 27 a žial nie je možné sa momentálne odsťahovať od rodičov... priateľa ľúbim, ale chcem pekne žiť aj s rodičmi...
ako riešiť rodičov v mojom veku?
smutnučká
názor
Ria, ono nejde o to, čo si myslí tvoja mama, ale o to, aby si nestratila triezve zmýšľanie ty. Tvoja mama má 60 a je sama - chodí niekde, má kamarátky...? Na voľný čas chce teba. Ale mala by mať rovnocenných partnerov a teba nechať žiť. ....Druhá strana je tá, že ona to nikdy nepochopí, stále bude obviňovať teba, dávať ti to za vinu. Nesmieš si to tak všímať, povedz jej, nech ide niekde aj ona-existujú kluby dôchodcov. Ak nechce, nech ti potom nekričí, že ju nemáš rada. Ty nie si jej manžel ani milenec. Nesmieš sa nechať vydierať.
smutnučká
no odvtedy ako som založila túto tému uplynul mesiac... veľa sa toho nezmenilo... chvíľu to vyzeralo fajn...ale naozaj len chvíľu... začali do môjho vzťahu rýpať i ľudia, čo ich je po ňom nič.... a je to ešte horšie... a moja matka si nevie priznať chybu.... takže zo všetkého vyjdem ako tá najhoršia... ale čo viem teraz ešte lepšie, že s priateľom to len utužilo vzťah.... a máme sa radšej ako predtým
fenrir
myslím, že je to takto rodičia konajú preto tak lebo tvoj priateľ má niečo čo oni nedosiahli aj keď sa snažili, alebo sú zatrpnutý a potom by si mala mať takého partnera ako oni sami
kia32
Ria - trebalo by povedať,že máš právo aj na svoj čas mimo domu... No ale mne sa to kváka... Ja neviem čo by som naozaj zo seba dostala.. Ešte keď som bola študentkou VŠ (študovala som 8 rokov) moja mama do mňa motivačne džubala aby som išla za hranice,aspoň cez leto do Anglicka...Lebo všetky chodia a som mladá a treba si užívať. Nakoniec som si vybavila 1 leto (3 mesiace) v USA,kde som pracovala v moteli.. Pred odchodom mi spravila brutál-hysák scénu,že ju nemám rada,lebo od nej idem tak ďaleko a že aj tak ko..t zarobím,lebo doteraz som ešte aj tak nikdy nijakou brigádou nič nezarobila.... No povedz,čo k tomu dodať... V USA som sa mala super a tam som pochopila,kde robím chybu a že je čas ísť... PS: domov som priniesla toľko dolárov koľko mi oni pomohli a zbytok som prehajdákala ešte tam...
kia32
Neviem to tu opísať tak,aby sa to dalo pochopiť.Moji rodičia v podstate fungujú tak ako majú a ja som bola dobrou a poslušnou dcérou...Je nad slnko jasnejšie,že to je hlavne moja chyba,že som sa im vždy snažila vyhovieť,aj napriek tomu,že mňa to ničilo...V našej rodine je psychiatrická choroba a deformuje to naše vzájomné vzťahy.Ja fungujem v rodine ako taký hromozvod a psychoterapeut v jednom...A už mám dosť.Serem na nich a idem si žiť po svojom...
ria-
fakt smiešne !!!
fenrir
ria ale mamina to myslí vážne bojí sa, áno veľmi sa bojí loktibradu, si predstav, že bude variť kašu sama doma, a komínom príde loktibrada- varíš kašu, varíš, ale jesť ju nebudeš sám ti ju na holom pupku zjem a ty zatiaľ budeš milencovi v posteli vravieť-hijó mrcina čo tak patíš
ria-
a ako by ste argumetovali mame, keď hovorieva: nikam nechoď, je mi smutno. Už ma nemáš rada. Si sa zmenila, už si to neni ty. Však počkaj, keď tu už nebudem, budeš si vyčítať, ako si sa ku mne chovala a nestrávila si so mnou voľný čas.... Má 62 rokov, ja 31. Bývam s ňou, len my dve. Vydatá som neni, nikoho nemám.
kia 32: moja mama nie je obmedzovacka, moja sestra sa uz davno osamostatnila a mama ju vobec neobmedzuje a na svagra nepovie zle slovo. Ja viem ze je to tazke, ale baby ste dospele zenske tak so sebou nenechajte manipulovat, aj ked teda "musite" byvat s rodicmi tak im asi treba dat poriadne najavo ze u vas ich nazor tak nezavazi. Nech sa na mna nikto nehneva, ale ked si niekto da rozbit manzelstvo svojimi rodicmi tak to je podla mna hlavne jeho chyba. Ako sa predsa moze nechat tak ovpyvnit? sak ked som si niekoho zobrala, tak hadam viem preco. Sak aby som sa v tridsiatke bala matky? Sak ja som sa jej nebala uz v pätnastich lebo sme vsetko riesili rozhovorom. Chapem, ze kazdy to stastie nema. Mam aj skusenost s kamaratkou, co ma takeho otca - obmedzovaca. Vyriesila to jednoducho zbalila si par veci a odisla s frajerom do Anglicka a domov chodi raz do roka. Moja mama ma tiez chyby, ktore mi riadne lezu na nervy, ale toto nerobi ani robit nebude nikdy a o tom som uplne presvedcena a nielen preto, ze to nema v povahe, ale aj preto, ze vie, ze by s tym neuspela.
