resp. moju mamu, odkedy chodím s priateľom (čo je pol roka) tak po mne len kričí, stále mi niečo vyčíta a kontroluje ma, lezie mi do vecí, do mobilu a pod. najnovšie mi začala hovoriť s akým hlupákom to chodím a môjmu dlhoročnému kamarátovi, ktorý žije v zahraničí nesiaha ani po päty... a je to sedliak a mnohé iné prívlastky mu dáva... podotýkam, že mám 27 a žial nie je možné sa momentálne odsťahovať od rodičov... priateľa ľúbim, ale chcem pekne žiť aj s rodičmi...
ako riešiť rodičov v mojom veku?
smutnučká
wera.
moja ja mám ten istý problém. ale ja mám už 33 rokov. bývam v susedstve rodičov a mama je stál u mňa. a takto isto sa správala, ku každému môjmu priateľovi. vždy mi vyčítala, že som sa zmenila, že som ostala drzá a namyslená. a pritom ja mám tak nízke sebavedomie, že o namyslenosti nemôže byť ani reč. som skôr smutná. Ona sa vždy bála, že ma stratí. A je taká autoratívna, že sa bojím čokoľvek jej poedať. Teraz mam priateľa o ktorom už 5 mesiacov nevie. stretávame sa tesne po práci aby o tom ani nevedela. chudák nevie to pochopiť, že dospela žena a mám také problémy. ale prispôsobil sa. Tak ahoj držím palce, aby sa to u teba na dobré obrátilo, čo u mňa nie je možné.
