Potrebujem pomoc mam v rodine alkoholika

darika: Nechápem ako dokážeš povedať, že nemáš ľútosť nad ženami, ktoré vychovávajú svoje deti a žijú s alkoholikom. Ja žijem s alkoholikom a svojou maminou už 20 rokov, no moja mamina sa nikdy nemohla odsťahovať, pretože je to VEĽMI komplikované- dokonca aj teraz, keď som už staršia a chodím na brigády aj v noci, aby som sa o seba starala sama. Nebudem písať detaily, pretože pre človeka, ktorý nezažije TAKÚ ISTÚ situáciu sa to vždy zdá byť jednoduché alebo riešiteľné. Áno, mamina so mnou mohla odísť, no to by som teraz bola za hranicami, lebo mamina nie je Slovenka a určite by som sa nemala tak dobre ako sa mám teraz. Som jej vďačná a navždy budem, pretože kvôli mne si pokazila celý život. Keby odišla a zostali by sme na Slovensku, tak ja by som nejedla ani tie šupky zo zemiakov. Áno, mala som pokazené detstvo a nechalo to na mne následky, no ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré. Som silnejšia, dávam si na ľudí pozor. Jediné, čo ma mrzí je, že nikdy nebudem poznať lásku otca.

Pri alkoholizme treba dať city úplne bokom. Je pekné že tú osobu milujeme, ale ona miluje jediné - alkohol.
Môj ex-priateľ si rád vypil, ale nikdy nebýval agresívny. Robil Dj takže prichádzal do styku s alkoholom pravidelne, no nikdy som to nevnímala ako niejaký problém, pretože zarábal si na to sám, neokrádal rodinu a navyše nerobil hlúposti ba naopak zabával všetkých okolo seba. Keď nemal akcie, tak ho alkohol nezaujímal, ani sa o ňom nezmienil. Všetko bolo v rámci normálnosti, preto som si ani zďaleka nepripúšťala myšlienku že je alkoholik. Ibaže časom bolo toho alkoholu viac a viac no nejako, ja mladá a hlúpa som mu to tolerovala, lepše povedané nepripúšťala som si, že je iný. Až do okamihu, keď raz napadol kamaráta, dokopal ho až tak že ležal na zemi, a nevedel sa nadýchnuť. Vtedy som ostala ako keby mi niekto strelil po papuli. neverila som že to urobil, navrávala som si, že je to len zlý sen. Ale nebol... Keď som sa zohla ku kamarátovi aby som zistila čo je s ním, začal mi nadávať do štetiek, vypočula som si tisíce vulgarizmov na moju adresu. Zavolala som záchranku a políciu a neriešila som to, že ho vlastne milujem. Dlho potom som sa mu vyhýbala , nedokazala som sa mu pozrieť do očí, videla som v ňom zviera. Stretla som sa s ním asi až po mesiaci, ale so zámerom dať tomu rázny koniec. Samozrejme ako som očakávala, plakal, prosíkal, ale vo svojom vnútri som vedela že to je to najlepšie čo môžem pre sbea urobiť, pretože ak to urobil raz, môže sa to hocikedy zopakovať. nechala som a odišla som za hranice, kde som začala nový život. Keď som sa vrátila späť domov, náhodou sme sa stretli v miestnom podniku, kde sme spolu prehodili pár slov, a mala som pocit že je ako vymenený. Čas všetko zahojil a nejako som prestala na neho pozerat tým spôsobom... Až raz, jeden večer mi zavolal že odchádza do Talianska a že sa už nikdy nevráti, a bol by rád keby ma mohol ešte raz vidieť. Povedala som mu, že mu želám veľa šťastia, ale že stretnutie nie je možné lebo mám už iný plán. Mala som pracovné stretnutie, avšak situácia sa vyvinula tak, že po skončení sme s kolegom vyrazili do baru, kde som natrafila na neho.. Tak som mu teda popriala nech sa mu darí a dala si s ním jeden na rozlúčku. Odišla som späť ku kolegovi, zábava gradovala, ale len do okamihu kým prišiel ku mne majiteľ podniku, či by som bývaleho nemohla odprevadiť domov, pretože je strašne opitý. Prišlo mi ho ľúto, a keďže som vedela kde býva, a s jeho maminou som mala neskutočne výborný vzťah odhodlala som sa že ho teda domov odnesiem. Nebolo to ďaleko, len kúsok cez cestu taže som ani nepotrebovala pomoc kolegu. Keď sme prišli pred jeho bytovku, zvalil sa na zem a tvrdil že on bude spať tam, že sa mám ísť kľudne baviť ďalej. No nie som zviera aby som ho tam nechala, tak som ho zo všetkých síl vtrepala dnu do vchodu, a išla som zazvoniť jeho mamine nech mi s ním ide pomôcť, lebo ho bolo treba vytrepať na trojku. Avšak kým som došla sotva na prvé poschodie počula som strašný buchot. Zľakla som sa zbehla som späť k nemu, no našťastie chcel sa len postaviť a narazil do schránok. Tak som ho tedy posadila na schody a v tom mu prišla sms. prosil ma aby som mu tu sms prečítala, bola od jeho frajerky. Nechápem čo sa mu vtedy porobilo, ale dostal totálny prepinák , strhol ma na seba a tresol o schody. Schytil ma tak zle, že i keď bol na mol opitý nevládala som sa brániť. Otrieskal ma o schody a vykričal mi ako som mu pokazila život. Nechápala som čo sa deje, začala som plakať, no on stále hulákal, čo začula jeho mamina a vybehla na schody. Chvála bohu, nechcem pomyslieť čo by bolo keby neprišla, možno by ma aj zabil. skončila som teda s otrasom mozgum a doživotnými ťažkosťami s chrbticou a ponížená, pretože on si na druhý deň nič nepametal, a tvrdil že si to vymýšlam. Nebyť jeho maminky, tak ešte zo mna spraví debila. A po tomto som si povedala raz a naždy DOSŤ. Ruku na mna nedvíhol ani vlastný otec a má na to právo, tak ma nebude mlátiť dajaký pozbieraný alkoholik... Preto milé diskutujúce, kašlite na city a zachránte sa kým je čas... Držím vám palce.

Pri alkoholizme treba dať city úplne bokom. Je pekné že tú osobu milujeme, ale ona miluje jediné - alkohol.
Môj ex-priateľ si rád vypil, ale nikdy nebýval agresívny. Robil Dj takže prichádzal do styku s alkoholom pravidelne, no nikdy som to nevnímala ako niejaký problém, pretože zarábal si na to sám, neokrádal rodinu a navyše nerobil hlúposti ba naopak zabával všetkých okolo seba. Keď nemal akcie, tak ho alkohol nezaujímal, ani sa o ňom nezmienil. Všetko bolo v rámci normálnosti, preto som si ani zďaleka nepripúšťala myšlienku že je alkoholik. Ibaže časom bolo toho alkoholu viac a viac no nejako, ja mladá a hlúpa som mu to tolerovala, lepše povedané nepripúšťala som si, že je iný. Až do okamihu, keď raz napadol kamaráta, dokopal ho až tak že ležal na zemi, a nevedel sa nadýchnuť. Vtedy som ostala ako keby mi niekto strelil po papuli. neverila som že to urobil, navrávala som si, že je to len zlý sen. Ale nebol... Keď som sa zohla ku kamarátovi aby som zistila čo je s ním, začal mi nadávať do štetiek, vypočula som si tisíce vulgarizmov na moju adresu. Zavolala som záchranku a políciu a neriešila som to, že ho vlastne milujem. Dlho potom som sa mu vyhýbala , nedokazala som sa mu pozrieť do očí, videla som v ňom zviera. Stretla som sa s ním asi až po mesiaci, ale so zámerom dať tomu rázny koniec. Samozrejme ako som očakávala, plakal, prosíkal, ale vo svojom vnútri som vedela že to je to najlepšie čo môžem pre sbea urobiť, pretože ak to urobil raz, môže sa to hocikedy zopakovať. nechala som a odišla som za hranice, kde som začala nový život. Keď som sa vrátila späť domov, náhodou sme sa stretli v miestnom podniku, kde sme spolu prehodili pár slov, a mala som pocit že je ako vymenený. Čas všetko zahojil a nejako som prestala na neho pozerat tým spôsobom... Až raz, jeden večer mi zavolal že odchádza do Talianska a že sa už nikdy nevráti, a bol by rád keby ma mohol ešte raz vidieť. Povedala som mu, že mu želám veľa šťastia, ale že stretnutie nie je možné lebo mám už iný plán. Mala som pracovné stretnutie, avšak situácia sa vyvinula tak, že po skončení sme s kolegom vyrazili do baru, kde som natrafila na neho.. Tak som mu teda popriala nech sa mu darí a dala si s ním jeden na rozlúčku. Odišla som späť ku kolegovi, zábava gradovala, ale len do okamihu kým prišiel ku mne majiteľ podniku, či by som bývaleho nemohla odprevadiť domov, pretože je strašne opitý. Prišlo mi ho ľúto, a keďže som vedela kde býva, a s jeho maminou som mala neskutočne výborný vzťah odhodlala som sa že ho teda domov odnesiem. Nebolo to ďaleko, len kúsok cez cestu taže som ani nepotrebovala pomoc kolegu. Keď sme prišli pred jeho bytovku, zvalil sa na zem a tvrdil že on bude spať tam, že sa mám ísť kľudne baviť ďalej. No nie som zviera aby som ho tam nechala, tak som ho zo všetkých síl vtrepala dnu do vchodu, a išla som zazvoniť jeho mamine nech mi s ním ide pomôcť, lebo ho bolo treba vytrepať na trojku. Avšak kým som došla sotva na prvé poschodie počula som strašný buchot. Zľakla som sa zbehla som späť k nemu, no našťastie chcel sa len postaviť a narazil do schránok. Tak som ho tedy posadila na schody a v tom mu prišla sms. prosil ma aby som mu tu sms prečítala, bola od jeho frajerky. Nechápem čo sa mu vtedy porobilo, ale dostal totálny prepinák , strhol ma na seba a tresol o schody. Schytil ma tak zle, že i keď bol na mol opitý nevládala som sa brániť. Otrieskal ma o schody a vykričal mi ako som mu pokazila život. Nechápala som čo sa deje, začala som plakať, no on stále hulákal, čo začula jeho mamina a vybehla na schody. Chvála bohu, nechcem pomyslieť čo by bolo keby neprišla, možno by ma aj zabil. skončila som teda s otrasom mozgum a doživotnými ťažkosťami s chrbticou a ponížená, pretože on si na druhý deň nič nepametal, a tvrdil že si to vymýšlam. Nebyť jeho maminky, tak ešte zo mna spraví debila. A po tomto som si povedala raz a naždy DOSŤ. Ruku na mna nedvíhol ani vlastný otec a má na to právo, tak ma nebude mlátiť dajaký pozbieraný alkoholik... Preto milé diskutujúce, kašlite na city a zachránte sa kým je čas... Držím vám palce.

Tiez som mala otca ktory pil a nie je to ziadna vyhra.
A tiez si myslim SESE ze pitie otca nemas zhadzovat na mamu.Keby bol fakt taky zodpovedny ako pises-urcite by nepil.Su aj ine spoboby ako sa dostat zo situacie v akej je tvoj otec.
Najhorsie co moze byt ked sa clovek opije a ma potom este aj blbu povahu.Cela rodina tym trpi.
KTO SI TYM NEPRESIEL NIKDY NEPOCHOPI.

cukricek cudujem sa ti ze s nim zostavas,precitaj si vsetky prispevky aby si vedela co ta caka pri alkoholikovi,lebo on uz nim je.

Ahojte vsetci,
prave vypracovavam bakalarsku pracu, v ktorej sa zaoberam dopadom alkoholizmu na pribuznych.
Chcela by som Vas poziadat o pomoc s vyplnenym dotaznika.
V pripade, ze by ste boli ochotny ma prosim kontaktujte na mail
eva1604@zoznam.sk
a ja vam obratom zaslem dotaznik, ktoreho vyplnenie Vam zaberie iba par minut.
Slubujem Vam, ze vsetko prebehne v naprostej anonymite a informacie, ktore mi poskytnete budu pouzite iba na spracovanie mojej praktickej casti.
Dakujem velmi pekne
Eva

tiez som si nieco uz prezil s alkoholom s alkoholikmy
...
abstinujem 12 mesiacov , zivot sa mi zda taky krajsi
...
obcas sa ale dostavy uzkozt a chut , ale jedine co ma drzi ..ma je pomyslenie na minulost..blee nechcem uz !

ja mam priatela a ten dosť pije nevazi si to co ma.pomôžte mi čo mam robit mam ho rada ale ked nenavidim alkoholikov a on sa pomaly nim stava.

bohužial vám nepomôže nikto, iba vy sama... a riešenie je jediné - vyhodiť ho z domu... ale stáť si za svojim, dať mu ultimátum "kým sa nepôjdeš liečiť, ži si ako chceš a kde chceš" a trvať na tom... alkoholici sú manipulatívni a vypočítaví, využijú každú situáciu, každé zaváhanie... musíte byť neoblomná ... určite to nebude ľahké, bude zlý, bude kričať, prosiť, robiť problémy... ALE poznám mnohých teraz abstinujúcich, ktorí vám povedia, že PRÁVE TOTO im zachránilo život...hoci vtedy to tak nevnímali...

mam syna alkoholika ktory ma tyra a uz sa to neda vydrzat vyhraza sa ze ma zabije ,,vzdy mu odpustim nevydrzi bez alkoholu ,,takyto zivot uz dalej nevydrzim syn ma 31 rokov a ja mam 52 rokov zivot pri nom je pre mna utrpenie pomozte mi prosim