viem, že nejde o život, ale už neviem čo mám robiť s mojou 17-ročnou dcérou. je absolútne neschopná existovať v tomto svete. nedokáže si okolo seba nič urobiť, upratať, pripraviť jedlo, chodiť normálne do školy. v kolektíve je úplne osamelá, nemá žiadnu priateľku. včera bola s triedou na výlete v budapešti, hoci som jej všetko zabezpečila, aj tak jej ukradli peňaženku so všetkými dokladmi. mám ju rada, ale ja tu nebudem večne. som z nej už úplne hotová. veľmi sa na ňu hnevám, lebo je to totálna neschopáčka. doma len sedí ako teliatko, ani úlohy nestíha. pritom nie je blbá ale do žiadnej práce ju človek nemôže donútiť. mám tri dcéry - dve staršie sú už samostatné a v pohode, toto jediné mi pripadá akoby sem spadlo z marsu. naozaj už nevládzem. máte nejakú dobrú radu?
BOŽE, PREČO ???
Milos M preco by to mala byt jej chyba?? kazdy sme inak nastaveny niektori su pomalsi ini rychlejsi.
Miloš M neviem či máš celkom pravdu, lebo mám dve dospelé dcéry, ktoré už žijú samy vo svojich bytoch (jedna s priateľom) a ony fungujú úplne v pohode. všetko stíhajú a netreba im v ničom pomáhať. len toto jedno dieťa sa takto prejavuje.
pije kavu? pripadne nejake energeticke napoje, caje?
vďaka, napísali ste mi naozaj veľmi múdre rady. len keby ste ešte vedeli riešenie na to, že keď ju napr. nechám aby si ráno dala budík sama a vypravila sa do školy, čo urobím, keď zaspí? ona totiž keď som sa párkrát o to pokúsila jednoducho nevstala, lebo sa cítila unavená. má neuveriteľné rituály. dvakrát denne sa sprchuje. ráno preto, aby sa prebrala. sedí vo vani a púšťa na seba hektolitre vody, ktorú samozrejme musíme my s manželom zaplatiť. večer sa zase sprchuje preto, lebo sa musí očistiť a dobre si vyumývať tvár, aby nemala akné. kvôli týmto ranným zdržiavačkám vstáva dve hodiny predtým ako ide do školy. a aj tak skoro nikdy nepríde včas, stále mešká. riaditeľka jej už chcela dať pokarhanie, je jediná v celej škole,ktorá je takáto pomalá. a to jej robím raňajky a desiatu a celé tie dve hodiny ju povzbudzujem aby si švihla. vstávam kvôli nej oveľa skôr než by som musela. škola jej začína o 08.00 hod, ale vstávame obe o piatej ráno! len kvôli jej šuchtavosti. ignorovala by som to, keby si tým nerobila aj takéto vážne problémy.
Ach... Ja som mala na strednej takeho spoluziaka.. Tatoalny flegmatik.. Maminka mu aj v jeho 18stke robila desiatu do skoly.. Bol pomaly tak,ze uz vacsina ludi v jeho okoli bola totalne na nervy.. Tie jeho pohyby pomale, do skoly chodil na tretiu hodinu lebo sa nedokazal zobudit na cas.. Ked niekam siel bol ako tri zenske dokopy.. Vsetko zmeskal co sa dalo..Este aj na maturity meskal.. :D a to uz je na zasmiatie..zo ksoly ho cheli vyhodit..neucil sa a chdil na gympel..jeho otec vysokoskolsky profesor,mama pavnicka..A jeho si riaditelka zobrala na pohovor do iaditelne a bykricala mu ,ze je cierna ovca rodiny:D A pritom.. chalan tiez mudry atd atd.. Teraz studuje filozofiu na vyske...
V prvom rade ju treba prestat ofukovat a oprasovat. Nech sa stara sama o seba. V 17 rokoch si musi vediet vyprat, ozehlit, prichystat ranajky, nechapem, preco by za nu vsetko malo byt vykonavane matkou. Tym jej nepomozes, len v nej posilnis pocit, ze takto to bude fungovat vecne.
Sedi doma? Nechaj ju, nech si sedi, ale ignoruj ju, nech si sedi vo svojej izbe. Kamaratky jej za nu nenajdes, ak neciti potrebu sa s niekym kamaratit, tak nech je sama. Ale hlavne musi mat doma povinnosti, na plneni ktorych musite aj s manzelom prisne trvat. Inac sa to nezlepsi.
Jaj, a ešte jedna vec. Rozčuľuje ťa jej pomalé tempo a chceš, aby ho zrychlila na "normálnu úroveň". Skúsme to opačne, ty spomaľ svojej tempo na jej úroveň A ŽI TAK DO KONCA ŽIVOTA....dokážeš to???? dá sa to???? Nežiadaj od nej to, čo sa nedá, jednoducho ona to nedokáže, lebo jej to bolo geneticky dané takto (bohužiaľ). Tým pádom jej všetko dlaho trvá a nič nestíha.....skús jej dať časový limit,...ale uvážene...do tretej prosím ťa sprav toto, lebo.... (takto by počúvla alebo nie??)
niektori ludia su taki...napriklad moj bratranec bol introvert s nadpriemernym IQ, neschopny postarat sa sam o seba. ale ako prisiel na strednu nasiel si kamaratov, s ktorymi sa venuje roznym zaujmom. chcelo to len cas a zmenu prostredia, teda ludi. neviem, do akej miery je schopny postarat sa sam o seba, ale na to urcite tiez pride, ked ho donutia okolnosti.
no a mne moja mama tiez cely zivot nadava, ze som neschopna. je to velmi neprijemne a ponizujuce. a skoro som tomu uverila!!! teraz urcite viem, ze taka nie som.
Vysoké IQ nič neznamená. Je to len schopnosť násť tu najsprávnejšiu odpoveď. (ale tá najsprávnejšia nemusí byť pre život aj dobrá - príklad....chcem ísť do mesta čo najkratšou cestou, lebo sa ponáhľam.....ale nepočúvam v robote kolegu, ktorý vraví, že tam je havária a sú tam veľké zápchy....prídem do mesta skoro???? Nie, musím si vybrať tú dlhšiu cestu....) Tvoja dcéra sa musí naučiť uvažovať dopredu a brať do úvahy všetky možnosti a rozmýšľať. Tým, že je hĺbavá, je uzavretá, má svoj svet, ktorý jej stačí, ale nevníma reakcie okolia.....tým do neho nezapadá... Intoverti radi snívajú, ima stačí sedieť a snívať....nepotrebujú kamarátku na to aby sa rozprávali. Zase komunikuje iba sama zo sebou. Geneticky jej boli dané tieto vlastnosti. Trošku by potrebovala naučiť vnímať druhých...
Ak sa chce o seba postarať sama, nechaj ju, nepomáhaj jej. Veď sa to raz naučí. Ona má svoje tempo a bohužiaľ ty to nezmeníš. Každý z nás nejak žije, každý to máme geneticky dané inak. Tebe by sa páčilo, keby ťa každý deň niekto naháňal a opravoval ťa, že všetko robíš zle? (nechystaj jej veci do školy, nech to robí sama, neupratuj jej izbu, nenakupuj všetko za ňu......neprekladaj jej nožičky). Študovala som 2 roky pri jednej perfektnej psychologičke, ktorá ma veľa naučila (pracujem s deťmi). Vravela - človeka nezmeníme!!! Nedá sa to!!! Preto nie je problém meniť ju, ale zmeniť náš pohľad na vec. Na svete je 6 miliárd ľudí. Neboj, nie je jediná. Ak je z marsu, to nič, je tu veľa chlapov z marsu, jeden sa k nej určite bude hodiť. (ak to chápem, problém máš ty, tvoja dcéra je spokojná....je introvert, samotár, uzavretá, pomalá- to znamená pokojná, kľudná, nič ju nerozhádže...). Nechaj jej čas, možno dozreje.......a tebe prajem veľa trpezlivosti a nevšímaj si jej správanie až tak veľmi, tebe to nepomôže a ju aj tak nezmeníš