viem, že nejde o život, ale už neviem čo mám robiť s mojou 17-ročnou dcérou. je absolútne neschopná existovať v tomto svete. nedokáže si okolo seba nič urobiť, upratať, pripraviť jedlo, chodiť normálne do školy. v kolektíve je úplne osamelá, nemá žiadnu priateľku. včera bola s triedou na výlete v budapešti, hoci som jej všetko zabezpečila, aj tak jej ukradli peňaženku so všetkými dokladmi. mám ju rada, ale ja tu nebudem večne. som z nej už úplne hotová. veľmi sa na ňu hnevám, lebo je to totálna neschopáčka. doma len sedí ako teliatko, ani úlohy nestíha. pritom nie je blbá ale do žiadnej práce ju človek nemôže donútiť. mám tri dcéry - dve staršie sú už samostatné a v pohode, toto jediné mi pripadá akoby sem spadlo z marsu. naozaj už nevládzem. máte nejakú dobrú radu?
BOŽE, PREČO ???
na tom pocitaci chatuje s ludmi alebo pise prace do skoly? tipujem ze chatuje, cize nahradza si chybajucu komunikaciu. mat 17 je dost tazke, najma pre citlivych ludi. este sa to moze zmenit, pomohlo by jej najst si nejake aktivity. ked bude stastna tak si myslim ze uz nebude taka pomala, ved ked sa ponahlas na rande tak musis kmitat aby si ho stihla :)
a ten psycholog by jej mohol pomoct, prinajmensom sa vykeca
nestastna.. nebudem to rozmazavat. vyhladaj si aspergerov syndrom a zvazuj. ja mam takeho syna..ale oni su kazdy iny, v niecom svojsky. nieco ti moze sediet a nieco nie. mne h ovori pre u t vojej dcery vysoke IQ a uzavretost. ... hladaj info na nete.. a daj vediet ci sedi :)
V každej rodine sa nájde nejaká čierna ovečka. Viniť rodičov za nesprávnu výchovu asi nie je to nájsprávnejšie. Rodičia sa niekedy môžu snažiť všemožnými spôsobmi a aj tak sa to minie účinku.Miloš má pravdu v tom, že výchova dieťaťa zohráva veľmi dôležitú úlohu, ale dieťa neovplyvňujú len rodičia, ale aj okolie v ktorom sa náchadza a ďalšie rôzne faktory. Veľa ľudí žije vo svojom vlastnom svete, sú iní, svojskí a my ich nechápeme, lebo si nevieme predstaviť čo zažívajú nedokážeme sa im prispôsobiť. Nešťastná tvoja dcéra bude mať už 18 rokov, to je čas, aby bola samostaná. Skús sa premôcť a prestaň sa o ňu starať ako o bábätko. Naučila sa, že za ňu všetko spravíš a ona si je toho vedomá. Musí sa naučiť, že síce máme rodinu, ktorá nám pomôže, ale svoj život musíme žiť sami. Máš pravdu nebudeš tu pre ňu naveky tak je načase, aby to pochopila. Nesnaž sa byť zodpovedná za jej prešľapy. Viem, že ju chceš neustále zachraňovať pred problémami, lebo si jej matka, ale viac jej pomôžeš, keď to prestaneš robiť.
Ze si nechate radit od takeho trkvasa ako je Milos. Co moze o vychove vediet niekto kto nema deti ale rozumu ma ako keby ich vychoval tucet. Kazdy clovek je osobnost a ma povahove vlastnosti ake mu boli dane geneticky. Jasne ze vela sa da urobit vychovou ale zakadovy kamen su geny, ktore mozes len z casti formovat.
áno, je veľmi často smutná. a ešte som zabudla, že jediné čo ju baví je byť pri počítači. vtedy sa na chvíľu zmení. píše rýchlo a zdá sa, že je spokojná.
mozno práve preto ze bola taká spoločenská, a niekto ju surovo odbil, je citlivá, dotklo sa jej to, teraz ma strach z ludi...
môže to byť aj príznak depresie...nemá chuť do života...nemá priateľov, záujmy...akú máva náladu? nie je stále smutná?
nebola vždy taká. tak zhruba do šiestich rokov bola celkom iná. veselá, hravá, priateľská, na ulici hneď hocikoho oslovila, začala sa baviť s cudzími ľuďmi, až mi to bolo niekedy nepríjemné, pripadala mi trocha vlezlá. potom prišla škola a v priebehu asi dvoch rokov sa úplne zmenila: začala byť plachá, pomalá. má nesmierny problém osloviť dospelého človeka, je trémistka. to v detstve nebolo. neviem čo sa s ňou mohlo stať.
ja mám sesternicu ako tvoja dcéra. spomalená ako slimák. ešte aj rozpráva pomaly. a ona to vedela a ešte si z toho robla srandu: VRAJ RAZ ZOMRIE NA TO, žE SA JEJ NEBUDE CHCIEŤ NADÝCHNUť.
vychodila školu, trošku robila,našla si chlapca, tiež taký ťuťko ako ona. jeho by asi iná ani nechcela. a predstav si, porodila dve deti a s pomocou mamy sa o nich stará. a jej tempo je stále rovnaké, možno o trošku rýchlejšie. dodnes nechápem ako zvláda domácnosť a deti.
