viem, že nejde o život, ale už neviem čo mám robiť s mojou 17-ročnou dcérou. je absolútne neschopná existovať v tomto svete. nedokáže si okolo seba nič urobiť, upratať, pripraviť jedlo, chodiť normálne do školy. v kolektíve je úplne osamelá, nemá žiadnu priateľku. včera bola s triedou na výlete v budapešti, hoci som jej všetko zabezpečila, aj tak jej ukradli peňaženku so všetkými dokladmi. mám ju rada, ale ja tu nebudem večne. som z nej už úplne hotová. veľmi sa na ňu hnevám, lebo je to totálna neschopáčka. doma len sedí ako teliatko, ani úlohy nestíha. pritom nie je blbá ale do žiadnej práce ju človek nemôže donútiť. mám tri dcéry - dve staršie sú už samostatné a v pohode, toto jediné mi pripadá akoby sem spadlo z marsu. naozaj už nevládzem. máte nejakú dobrú radu?
BOŽE, PREČO ???
ja mam take vnuca, tiez doma nic nerobi len si rit vyvaluje a necha sa obsluhovat. a moja nevesta ju necha, neviem co z nej vyrastie. nedaju si povedat, ze takto sa deti nevychovavaju. ja by som ju pretiahla remenom az by vyskala. hned by ju flegmatickost presla, lemru lenivu!
3nt, mas pravdu, aj moja dcera je velmi citliva, az precitlivela, cita medzi riadkami aj veci, ktore nikto nenapisal, namysla si, ze som nieco povedala inak nez som to povedala. zranuje ju casto aj uplne neskodna poznamka. som z toho obcas mimo, lebo nechapem, ako mi napr. moze povedat, ze som sa vyjadrila na nieco povedzme bezcitne. a ja som to tak vobec nemyslela.
pcolka8, aj mna napadlo, ze sa v skole muselo nieco stat. do skolky nechodila a ked zacala chodit do skoly, bola velmi naivna. nechapala, ze napr. deti si vymyslaju alebo niektore dokonca vedome klamu. tomu nerozumela. a mala v prvej triede spoluziacku, ktora ju zatvarala do skrine a vselijako jej ublizovala.
sida, mas pravdu, robim vsetko za nu a nemam trpezlivost pockat, kym to urobi ona. nedavno som jej dala napriklad supat prvykrat uvarene zemiaky. to bol nalet na moju trpezlivost! par zemiakov cistila hodinu. ja by som zatial uz bola mala veceru pre catu vojakov. ale zatala som zuby a nechala som ju. bolo mi jasne, ze nemoze nic vediet, ked nic nikdy nerobila. iba praxou sa moze zrychlit.
Ahoj, ja som písala už včera, ak si pamätáš. Tvoja dcéra je inteligentnejšia ako si myslíš a aj ti to vraví. Deti vyskakujú len do takej miery akú im dovolia rodičia. Ona ti vraví...mamka, načo mi pratáš izbu ak to dokážem sama? (a veľa iných vecí), nechaj ju, ja viem, že to jej tempo je nenormálne, ale musíš to vydržať. Ona vie, že sa nemusí namáhať, lebo to urobíš ty..nemám pravdu? (deti sa vychovávajú na forme trestu a odmeny...nemyslím tým bitku...zákaz niečoho....ale to aj dodržať!!!! Myslím, že to nerobíte ani ty ani manžel. Chce sa sprchovať 2 krát do dňa, uvedomuje si platby za vodu?(17 baba nie, to je trošičku rozmar). Moja rada - zakázať ale aj dodržať. Ona vie, že nech vám povie hocičo ustúpite, len nech je spokojná. Nechaj ju nech sa do školy chystá sama, (ty si nastav budík 10 minút pred tým ako má odísť z domu)...to bude jej problém, že nebude prichystaná, nenamaľovaná a bez desiaty....vyhoď ju z domu a zabuchni za ňou dvere. Nesmie sa vrátiť, neotváraj jej dvere...ak bude zvoniť. Tie krúžky sa mi tiež páčia, nemusí chodiť na nejaký akčný (tanečná...), ona je hĺbavá...joga, sochárstvo, hrnčiarstvo, literárny krúžok......
Veľmi ju nezmeníš....ona je už raz taká, zdedila samé flegmatické vlasnosti. Človek sa nedá zmeniť a prevrátiť na inú bytosť, môžme ho len naučíť vnímať veci aj inak (asi 10%).
nešťastn, píšeš, že asi do šiestich rokov bola úplne iná a zmenilo sa to až keď začala chodiť do školy...nezažila v tej škole niečo nepríjemné, nevysmieval sa jej niekto za niečo alebo ju nijako ináč neponížil? pripadá mi to ako keby ju niečo alebo niekto "pribrzdil" v tom jej správaní a odvtedy má problém v kontakte s ľudmi a hlavne so sebadôverou a sebaúctou....
nestastna===tu poslednu vetu som ti chcela akurat napisat:)mam dve netere.ta jedna je friska sikovna ako malokto a tej druhej vsetko trva hodiny.boli s nou u psychologicky a ta zistila ze ona nieje leniva,len je strasny pedant.vsetko jej trva dlho lebo ona sa ku tej robote musi dostat nejakym urcitym "ritualom".vsetko upratuje dlho lebo to neuprace sistemom sup-sup a je to ale uprace to tak ze sa mozme vsetci skovat.bohuzial to nieje tak casto pretoze zrejme ako ty aj moja svagrina strati nervy a vsetko jej berie z ruky.najvacsia zaujimavost je ta ze tito ludia posobia ako uplny salamisti ale pritom to tak nieje.moja neter je az extremne precitlivena aj keby to nikto na nu nepovedal.neprejavuje sa to psychicky ale fyzicky.takze asi treba dat dcere len cas...vela casu:)
pri počítači tak dlho nie je, lebo keď sme doma na to dohliadneme. manžel jej napr. nedovolí v kuse dlhšie ako 1,5 hodiny - kvôli zdraviu. ale keď je doma sama, viem si predstaviť, že sa zabudne a frčí aj niekoľko hodín. všetky návrhy a dohody ohľadne upratovania doteraz zlyhali. keď ju poprosím, aby mi pomohla, povie že za chvíľočku a tá chvíľočka sa nikdy neskončí. jednoznačne ju upratovať nebaví. ešte je tu jeden problém, o ktorom som nenapísala dosť zrozumiteľne: v komunikácii s ľuďmi má problémy hlavne preto, lebo sa bojí, čo si ľudia o nej pomyslia. ovláda napríklad perfektne anglinu, ale s angličanom sa nepustí do konverzácie, lebo si musí najskôr v hlave dokonale vetu uložiť a až potom horko-ťažko má odvahu ju povedať nahlas, aj to úplne potichu. je stráášne plachá. aj vo vzťahu k spolužiakom. je presvedčená, že ju nemajú radi, vysmievajú sa jej a myslí si, že keby sa zapojila do rozhovoru v škole, ešte viac by sa strápnila. a druhý problém je ten, že nemá rovnaké záujmy ako jej rovesníčky. nemá si s nimi čo povedať. ona vlastne keď sa rozhovorí iba filozofuje, rozoberá všeličo atď. nikdy s nikým nechodila a ešte doteraz nebola zaľúbená. už som si myslela, že bude úplne v tomto smere mimo, ale vie sa veľmi vkusne obliecť, záleží jej na tom a už asi rok sa maluje a tiež vkusne. ale napr. farbu na vlasy alebo nejaký extravagantnejší účes, to neprichádza do úvahy. chce byť "prirodzene pekná". v tom je veľmi tvrdohlavá. na dnešnú dobu dosť nepochopiteľne. viete, má veľa zvláštnych vlastností. predstavte si, že v čase, keď sa denne všade klame, hoci len v drobnostiach, ona neklame vôbec. dokáže napr. povedať učiteľke, že na úlohu zabudla, alebo sa jej to nechcelo robiť, alebo sa na to vykašľala a pod. viem si predstaviť, že tí učitelia musia byť zaskočení, veď študenti sa stále na niečo vyhovárajú, ale je to niečo ospravedlniteľné. nechcem tým povedať, že by som si želala, aby klamala, to určite nie. ale jej vzťah k pravde je veľmi nekompromisný. aj mne sa pokojne prizná keď sa spýtam čo celý deň (cez víkend) robila, že sedela pri počítači, nejedla, nepila, teraz ju bolia oči, krk atď. vie, že takáto odpoveď ma nahnevá, ale aj tak to prizná. staršie dcéry boli úplne iné. je to veľmi, veľmi zvlášnte dieťa. priateľov nemá, lebo rovesníci majú iné záujmy ako ona, s dospelých má strach. ale pokúsim sa nad všetkým porozmýšľať a nájsť nejaký nový postup. vďaka vašim radám sa mi to snáď podarí. určite je veľká chyba aj vo mne. správam sa k nej rovnako ako k jej sestrám, pritom ona je úplne iná a vyžaduje možno celkom iný prístup. ani pre mňa však nie je ľahké zistiť, čo by bolo najlepšie.
a čo takto sa dohodnuť ze ked pride zo školy tak najprv hodinku upratovať až potom zapnuť pc? zda sa ze tam travi všetok čas a preto nema čas na ostatné. ked ju to taha k pc tak si aspon rychlo uprace aby si ho mohla zapnut a hrat sa.
Dcéra ti dobre radí :),tak spolu ešte pohľadajte spôsob,ako si začne postupne sama upratovať,len to hádam rieš skôr,než sa z teba po čakaní stane "papiňák",ktorý vybuchne a na čas je pokoj...Proste,nečakaj a popros ju o pomoc častejšie... (Mimochodom,nemáš trochu problém pri prosbe o pomoc-vo všeobecnosti?) Prajem veľa trpezlivosti-a to myslím hlavne trpezlivosť so sebou,aby si sa dokázala menej stresovať.:)
Súhlasím s mamcou a celindion. Neštastná, verím že sme ti ako prispievatelia trošku pomohli a s odstupom času sa tvoj ti tvoj problém s dcérou podarí vyriešiť a nebudeš už nešťastná. Pri uzavretejších ľuďoch treba byť opartný, lebo sú veľmi vnímaví napriek tomu, že sa navonok tak neprejavujú. Majú bohatý vnútorný svet. Všetko prežívajú vnútorne a riešia to v sebe. Podľa mňa tvoja dcéra má koníčky a tým je práve to písanie, ktoré si spomínala. Byť v spoločnosti medzi ľuďmi by nebolo naškodu, ale treba zvážiť, či to pre tvoju dcérku nebude trauma, ak je introver. Aby to nebrala tak, že ju do niečoho chceš nanútiť. To by sa mohla uzavrieť ešte viac. Nechaj jej viac priestoru na sebarealizáciu. Robí to čo ju napĺňa. Je dosť možné, že z nej raz bude umelkyňa. A odkaz pre dcérku. Písať sa dá aj pod pseudonymom a v anonymite. Sú takí autori, ktorí nepotrebujú publicitu a tvoria v utajení. Veľa štatia a trpezlivosti.
