Potrat?

zrrzka

lula, sama sa musis rozhodnut. asi to nemas lahke, ked ta partner v tom nepodporuje. ale ak ta tvoja rodina podpori, tak si to dieta nechaj, vsak mozes potom niekoho najst, kto bude mat rad aj tvoje dieta. dalsi potrat nie je riesenie.

lula23

Ahojte mozete mi poradit. Pred tyzdnom som sa dozvedela ze som tehotna.Povedala som to partnerovi a on nebol nadseny on by bol za to kebyze si to dam zobrat.Doktor mi povedal ze sa mam rozhodnut do dvoch tyzdnov. Ale ja neviem co mam robit. Jeden potret som uz absolvovala v 16 a boli ma to dodnes.Ja viem ze ked si ho necham tak komplétnu rodinu mu hned nedam lebo partner uz ma jedno dietatko 2 rocne s inou zenou.Ja chcem dat dietatku kompletnu a hlavne statnu rodinu ale zaroven uz asi nezvladnem dalsi potrat verte aj po siedmych rokov su to zije a bolestive spomienky.

x-ko

ewus mala problem este v oktobri.Chyba tu pointa,ako sa vlasne rpzhodla.Ale aj ked je potrat hrozny,neviem ci jej mali hovorit o zodpovednosti za dieta, ked sama bola este decko. Ako by ste vychovavali dieta v 15-tich?K tomu potrebuje dobre rodinne zazemie a zrejme nema, ked sa bala, ze to oznamia rodicom. Ved zrejme nemala peniaze ani na potrat...

katty19

No, Ewus, ja ti prajem, ak to už musí byť, nech to zostane pri tom jednom, zadarmo! Za druhý by sa už muselo platiť, hrozné problémy...

matilda

som si z toho pozrela lem pol minuty a ma skoro naplo..to sa neda na to pozerat..to je hrozne..vobec som netusila,ze potrat je taky strasny a nechutny..daco otrasne..ale v 15tich tehotna,uau..

luci

pre Emu
skus si kupit knihu Hovory s Bohom...nie je to iba pre tzch, ktori su veriaci ....je tam odpoved i na otazky a vycitky aj v tomto smere....urcite ta to ukludni ...a mozno by si mohla skocit aj za psychoterapeutkou , fantasticka je doktorka Janka Vranova z centra Spirare v Bratislave , mam s nou osobne skusenosti ....drzim velmi palceky , nic si nevycitaj, pretoze buducnost sa odvija na tom, ci dokazes odpustit i sebe samej a na myslienkach, ktore budes produkovat.Neplac nad tym, co si urobila , skor sa zameraj na to, co uz urobit nechces v buducnosti.Nemaj strach, nie je tu nikto, kto ta bude trestat, nikdo nema pravo ta odsudit za to, co si spravila , jedina cesta je zmena samej v sebe tak, aby si vycitky nemala.A to vies iba sama, ako to ma byt , aby si bola stastna.Drzim palce !

ss

ja som o tom rozhodoval pred 5 rokmi bola som slobodná mala som 21 rokov vtedy priateľ s ktorým som čakala nenaliehal namňa ale nebol na to pripravený a veľmi nechcel to bábätko už som chodila po vyšetreniach a dva dbi predtým som hodinu sedela v aute s priateľom a rozprávali sa čo bude ďalej, jeho posledné slova boli ako sa rozhodneš tak sa podľa toho zariadime.
Ešte som mala pred sebou posledné vyšetrenie a vtedy prehovorila kumne doktorka, že to je môj život ale aj toho bábätka, ktoré je z lásky splodené
ktoré chce s nami zdielať časy zlé aj dobré ktoré nas poteší aj zarmutí a keď sa rozhodnem pre neho určite zle neurobíme. To som už mala telefonicky v nemocnici všetko vybavené a predsa som to odvolala a teraz mam krásneho 4 ročného syna a z priateľa manžela a som šťastná aj keď tak som sa nikdy nechcela vydavať.NELUTUJEM. a neviem či by som dokazal žiť pokojne keby som si to dala zobrať ako sa hovori

ema

Mam 25 rokov a bola som na potrate pred par mesiacmi. Moje rozhodnutie pramenilo pre niekoho mozno z neospravedlnitelneho principu. Skoncila som vysoku skolu a dostala som kreativnu pracu, ktoru by som nedostala ako tehotna. Mam specificku skolu a preto mozem pracovat len v prostredi so zameranim na takuto specializaciu. Do toho prislo tehotenstvo a moje rozhodnutie o ukonceni tohto zazraku alebo daru od boha ak chcete. Do prace ma nakoniec neprijali. Je to uz nezvratne, bohuzial zijeme este stale v dobe kedy by ludia zenu za takyto cin ukamenovali a odsudili. Preto uz par mesiacov zijem s obrovskymi vycitkami svedomia a bolestou bez moznosti zdvoverit sa niekomu blizkemu. Kazdy si je strojcom vlastneho stastia a kazdy nesie zodpovednost za svoje ciny. Nechcem sa nikomu ani ospravedlnovat alebo sa citit pred niekym vinna, ludia su taki, ze by sa hned citili ako ti najspravodlivejsi na svete a odsudili by ma bez moznosti odpustenia. Rozhodla som sa o tom aspon anonymne napisat snad sa mi trocha ulavi, tlak v mojej dusi je neznesitelny, neviem ako dlho este vydrzim takto zit. Avsak kym mam este trocha sil, chcem VAROVAT vsetky mlade dievcata, ktore rozmyslaju nad takouto alternaciou zabraneniu tehotnosti. NEROBTE TO!!!!!! Pokial nemate naozaj vazny dôvod (zdravotny, znasilnenie atd)Podvedomie cloveka je ovela silnejsie ako racionalny pristup k zivotu. Ak sa rozhodnete zabit svoje nenarodene dieta, vase svedomie bude postupne zabijat vas. Noci bez spanku, pocity uzkosti, neustale potenie a tie strasne vycitky ked vidite v kociku na ulici male dietatko, ktore sa usmieva a je stastne ze zije - to naozaj stoji za to zamysliet sa nad svojim rozhodnutim. To je asi vsetko. Vase nazory a pripomienky ma vôbec nezaujimaju, nikto mi svojimi moralistickymi kecami nemoze uz pomoct. Nech som teda aspon odstrasujuci priklad pre mlade baby, ktore chcu este niekedy zit s pocitom radosti a stastia v srdci. Ja som ten pocit stratila a velmi to boli...