Dlho som rozmýšľala- napísať, nenapísať, ale neviem ako sa dostať z toho bludného kruhu, v ktorom krúžim už asi rok, takže som sa rozhodla skúsiť. Zaľubila som sa do ženatého muža, alebo skôr- zaľúbili sme sa. Pracujeme spolu a to je prvý kameň úrazu. Chvíľu sme mali románik, ale keďže je ženatý a má malé deti, ja aj on sme sa rozhodli to ukončiť a zostať priateľmi. Keďže sa každý deň stretávame na pracovisku, nebolo to vôbec jednoduché, každý sme si to riešili v sebe a po svojom a prestali sme úplne komunikovať. Obaja sme vedeli, že ten druhý stále niečo cíti, ale nemohli sme byť spolu. Trvalo to pár mesiacov, potom sa zrazu niečo stalo a všetko sa na nás zas zosypalo, akoby nejaký nový začiatok, ale nie priateľstva, ale lásky, ktorá v nás bola stále. Lenže, opäť je to tam, kde to bolo, snažíme sa spolu komunikovať ako priatelia, ale nejde to, mám pocit, že ak s tým niečo nespravíme, opäť sa začneme ignorovať a to už nechcem, bolo to veľmi ťažké ako v súkromí, tak v práci. Spolu byť nemôžme, ale ani od seba a ja sa správam veľmi chladne, aj keď nechcem- asi obrana... Veľmi to bolí, ale chcem sa pohnúť z miesta a začať sa s ním baviť aspoň v rámci možnosti ako s kamarátom. Osparavedlňujem sa za dlhý príspevok, uvítam každú radu, príspevok, každý názor zvonku na celú situáciu a prípadne ešte doplním, čo som zabudla. Vopred ďakujem za vyjedrenie, prípadne pomoc.
Vzťah-nevzťah, ako z toho von...?
bonboniera,cim skor od neho prec.On si uziva-ma zenu a ako bonus aj milenku-teba.A ty mas co?
nepoznám jeho manželku, len jeho deti, sú úžasné a nikdy (by) som nechcela niekomu rozbiť rodinu, môj vlastný vzťah týmto tiež strašne trpí. chcem, aby som chcela byť len so svojím priateľom, chcem, aby on ma nechcel a aby som ja nechcela jeho. ale keď ho vídam, mám pocit, že si ranu stále škriabem a tá krváca. momentálnu prácu opustiť nemôžem, kôli škole, robím si externe vysokú a mám dohodu so šéfom...
Bonboniera stat sa to moze kazdemu ano len daj rozum do hrsti a netrap sa nema to zmysel... A ten tvoj priatel robi vela ludi nestastnymi a teba tiez venuj sa niecomu co ta potesi, stretavaj sa s kamoskami a tak ... mne to pomohlo no ja som bola na druhom brehu .... IGNORUJ HO POMOZE TI TO ZABUDNUT
nikdy s nim nebudes moct byt kamaratka zabudni na to. Kamaratstvo medzi zenou a muzom neexistuje - pokial su tam city. A este jedna vec ty by si tolerovala muzovi naj kamosku s ktorou by chodil na kavicky a hovoril si intimnosti? asi nie ze? no tak? co tu riesime?
marcela78- neviem, nepremýšľam nad tým, lebo viem, že náš (ne)vzťah nemá perspektívu a chcem aby som nič necítila, len to nejde.
ja veľmi dobre viem, že to nie je správne, preto sme to ukončili. ide len o to, že si veľmi dobre rozumieme a stále tam sú nejaké city a ja ho nechcem stratiť ako človeka, keď už ho nemôžem mať ako muža, ale myslím, že to asi nepôjde a ja sa snažím dostať z toho- z tých citov, z toho všetkého, čo sa vo mne deje vždy, keď ho stretnem, vždy, keď mi zavolá, vždy, keď mi od neho príde smska... už totiž nevládzem takto pokračovať, všekto v mojom vnútri ma bolí. :-(
ako mozes vediet Bonboniera ze doma nerobi dobreho manzelika? A teba ma len na uzivanie si? Poznas jeho zenu? Nerob to ze opustis muza ktory ta miluje koli klamarovi (nechcem nikoho urazat) ale su to svine ti muzi ked maju doma zeny a chodia za druhymi (vlastna skusenost) neprajem nikomu !!! Ruky prec od neho cim skor lebo sa z toho nevymotas a znicis si zivot
súhlasím s marcelou. toto sa ti raz vráti, že rozbíjaš manželstvo. ženatého by som nikdy nechcela. mne sa priam hnusia takí muži, čo balia iné baby a doma majú manželky s deťmi.
bonboniera, podla mna, nemozes to vyriest, pretoze riesenie je to, ze odides z prace......ale to ako hovoris nemozes, potom je tu druha moznost, keby ste sa s tym kolegom nejako pohadali, nejako vyprovokovat hadku, ja viem, je to tvrde, ale keby pocas hadky spravil nieco zle, za co by sa na neho strasne nahnevala.....a vtedy by si akoze prisla na to, ze za toto nestal.....mne sa toto stalo, mala som priatela a takehoto akoze kolegu a bolo to velmi silne, tahalo ma to k nemu, on bol zenaty s dietatom, druhe cakali...ale ja som sa tomu ubranila a nepodlahla som, na co som velmi hrda....a potom som sa na neho nahnevala, a bolo po citoch....pretoze to, co prezivas, je len vzplanutie, ono pominie......ale treba na to nejaky impulz.....no, mne pomohlo toto, neviem, ci by tebe tiez...ale....ak nechces z prace odist, no co ti poradit? este mozno psychologa, spolu s psychologom by si nasla nejake riesenie.....pretoze riesenie je niekde v tebe, len ty ho nevidis, alebo ho nechces vidiet.....
