ste starinari?Nic neviem vyhodit.Je to chore?

Moji rodičia boli vychovaný v hesle: Len raz nech ti treba... Ale v ich dobe sa stáli fronty na banány a v Tuzexe by mohli obzerať len výklad, len neviem, či ten obchod niečo také mal.
Moje detstvo sa nieslo v duchu pletených svetrov a šitých doma nohavíc a šiat. A šaty bol luxus, lebo na tie išlo viac látky. Až na strednej som mala oblečenie z Poľska a plus tie moje staré veci, ktoré ešte neboli predrané. A keď som školu končila, začínala u nás éra čínskych, vietnamských obchodníkov naplno. Tak mi ostalo, že ak je niečo super a za dobrú cenu, tak to treba kúpiť. Samozrejme len o oblečení je reč, ale aj sem tam nejaká vázička. Zľavy zľavy... Ale už som dostala rozum. Konečne :). Veď tu aj tak nebudeme večne. Život si treba uľahčiť, ťažký je aj tak dosť. Tak preč so zbytočnosťami. Ďakujem za príspevok ohľadne počtu oblečenia. Veci prichádzajú a odchádzajú. A všetko sa raz rozpadne. Ako keď som minule hľadala igelitku, aby som zabalila topánky do zberného kontajnera. Len také kúsočky z nej. Pekný deň :).

Moji rodičia boli vychovaný v hesle: Len raz nech ti treba... Ale v ich dobe sa stáli fronty na banány a v Tuzexe by mohli obzerať len výklad, len neviem, či ten obchod niečo také mal.
Moje detstvo sa nieslo v duchu pletených svetrov a šitých doma nohavíc a šiat. A šaty bol luxus, lebo na tie išlo viac látky. Až na strednej som mala oblečenie z Poľska a plus tie moje staré veci, ktoré ešte neboli predrané. A keď som školu končila, začínala u nás éra čínskych, vietnamských obchodníkov naplno. Tak mi ostalo, že ak je niečo super a za dobrú cenu, tak to treba kúpiť. Samozrejme len o oblečení je reč, ale aj sem tam nejaká vázička. Zľavy zľavy... Ale už som dostala rozum. Konečne :). Veď tu aj tak nebudeme večne. Život si treba uľahčiť, ťažký je aj tak dosť. Tak preč so zbytočnosťami. Ďakujem za príspevok ohľadne počtu oblečenia. Veci prichádzajú a odchádzajú. A všetko sa raz rozpadne. Ako keď som minule hľadala igelitku, aby som zabalila topánky do zberného kontajnera. Len také kúsočky z nej. Pekný deň :).

Mali ste vidiet izbu mojho brata do určiteho veku...taky neporiadok mohol mat len niekto kto to nema v hlave v poriadku...nielen neporiadok ale aj poodkladane všetky "potrebne"veci pre život..papieriky od cukrikov a sladkosti, označene cestovne listky, oblečenie, ktore nenosil ale dotknut sa ho nikto nesmel.. dalej časti z roztrepanych hračiek..rozbite autička, klince, šrubky,popisane papieriky..proste niečo strasne...
K tomu ešte veci čo našiel von napr. klučenka či pierka od vtačikov...
Ked sme niečo doma chceli dat preč to bol cirkus..bol ochotny prevratit smetiak a hladat to tam...

Ja som bol tiež v dome takého zberateľa, on mal ku chladničke, k dresu v kuchyni a k wecku len takú úzku cestičku, aby sa tam dostal. Všade bolo plno haraburd a všetkého možného, čo sa isto RAZ zíde:-)

na RTL chodil taky program, mozno este chodi. Trödeltruppe ci tak nejako sa to volalo. Tam boli ludia co mali byty plne haraburd a oni im pomahali sa toho zbavit. Zevraj je to forma zavislosti, ludia doslova trpia ked maju o tie veci co v zivote potrebovat nebudu prist. Podla mna to zase az take lahke neni. Mali tam normalne priemyselne regale v obyvacke atd. Osobne ma to dost sokovalo, ten program som videl nahodou na dovolenke a polku pivnice sme vyhodili hned po prichode.

Normalne si treba dat inzerat, ze darujem.... to a to... ludia sa najdu, ktorym by sa to zislo a chudobny clovek sa potesi aj starozitnym tanierom, priboru, salkam a supravam. Nemusel by kupovat. Ludia na Slovensku su chudobni, mnohi nemaju ani tolko, aby si toto mohli dovolit. Dalej co so satstvom? Neviem, ci v mestach, ale napriklad na dedinach sa uz dnes daju u nas vidiet kontajnery na textil a obuv. V minulosti boli take len v zahranici, dnes uz sme uvedomeli a mame to aj tu. Treba to tam proste zaniest, vhodit do tych kontajnerov a oni z toho asi potom daju nieco na charitu alebo do second handu. 200 topanok, to je vela. Ja mam jedny botasky latkove, ktore sluzia na behanie a na bezne nosenie. Obliekam sa skor sportovo. Mam jedny horske topanky urcene na horsku turistiku, jedny slapky na chodenie na doma, jedny na chodenie na kupko, jedny topanky na zimu take s traktorovou podrazkou. Chcem si este kupit botasky goretexove. A to je vsetko. Na slavnostne prilezitosti nemam nic, na nejake tie... svadby oslavy, to vobec nechodim, ked mi bude treba ist, potom si kupim nejaku jednorazovku, plus topanky... a znovu vyhodim niekam, lebo taku vec clovek potrebuje tak mozno raz za 5 rokov... ze ide na svadbu, treba mu elegantne. Tak naco aby to zavadzalo v skrini? Chodim behavat, mam 2x jedny kratke asi pod kolena nohavice, cierne, potom 3x tricko sportove, na zimu lacne z Tchibo obchodu oblecenie na telo, na to hodim sportovy pulovrik, na to bundu, na behanie dlhe nohavice, ciapku. Jeansy, ked mam 3 kusy, zda sa mi to dost, staci. Tricka a pulovre, netreba vela, mam asi z kazdeho nejakych 5 kusov, nechcem vela, lebo by sa to potom nezmestilo do skrine. Obmienam, vyhodim a kupim nove obcas...Zmenu robim po pribrati a schudnuti - vtedy vymenim komplet cely satnik. Mavala som velkost 40 a mavala som aj 34. Dnes uz mam 36 a snazim sa navliect to aj po pribrati na seba, pro schudnuti to je na mne volnejsie, ale da sa... Inac sa snazim nepribrat vela, aj ked mam k tomu skolon a radsej sa nutim k sportu, nech nemusim menit satnik a zbytocne vyhadzovat peniaze na saty. Plavky mam, tych mam dost vela, tiez som z nich kopu rozdala, lebo chodim sa dost casto kupat. Na zimu dve vetrovky zimne. Rovnake, len kazda inej farby. Oblecenie do roboty - biele tricko, cierne nohavice. Z kazdeho 7 kusov. Na kazdy den v tyzdni aby bolo jedno, vsetky su rovnake. Jedny cierne topanky do roboty. Nic viac mi netreba, staci mi, maximalna spokojnost. Knihy mozem kupit, precitat a niekomu darovat. V zahranici su take vonkajsie kniznice alebo ako sa to vola. Prechadzas sa po Viedni napriklad, ked tam ides na nakup. Vonku na ulici hocikde taka policka, odkial si mozes vziat knihu, ktoru tam niekto vyhodil. Precitas a vratis. Alebo precitas a nechas si, ako chces. Ludia sa podelia o svoje veci a o knihy s niekym - to je to pekne. Kazda vec, ktoru vyhadzujes, moze mat este hodnotu pre niekoho ineho. Aj taka kniha. Niekto si ju vezme. Netreba aby skoncila na skladke. Kto rad cita knihy, oplati sa chodit do kniznice. Je to lepsie ako zbytocne bezhlavo kupovat. Nieto to potom kam davat. Obzvlast v dnesnych supermodernych obyvackach - tu policka, tam policka, jedna televizna komoda a nikde ziadne skrina :)

Ale čo by ste robili s meteoritmi, keby že vám spadnú do predzáhradky? Žabky pri rieke? Tie šutre dobre kĺžu po hladine, obrúsené ako s diamantovým kotúčom.

Ono keď k takému nábytku splašíš aj tie hrubé soc. popolníky, tak to už je originál. Jeden má na očiach také popolníky a keď si sadne k takému hrubému popolníku, tak vtedy sa to dopĺňa, vtedy to ladí, to sa fotí.

a sak podla mna stary nabytok ak je to nejake pekne dreco je ok. Horsie je to ked si pripadas ako na strannickej schodzi. Nabytok 80 roky a kde tu poobijany.

Keby si dal na poličku toho malého mamuta, čo mu núkali za päť eur, tak by sme sa posunuli ešte ďalej, dozadu, prvohory?