som otcom,ale...

pobo,ty prave budes uzasnym tatikom! ty mas poporodnu depresiu a to je znak toho, ze si velmi uzko spaty s manzelkou pri jej ulohe matky. rodicmi sa ale nestavame zo dna na den, rodicmi sa pomaly ucime a zvykame si na nove a nove ulohy, ktore nam pridu do cesty. da sa povedat, ze deti nas ucia byt rodicmi. a neboj sa, ked ta chyti svojimi malymi prstekmi a ked sa po par tyzdnoch zamerne usmeje na blizke osoby, to bude ta najkrajsia odmena. zvladnes to, tes sa na tu ulohu. tatik je velmi dolezity, ako pre dietatko, tak aj pre maminku. drzim prsty a zelam vam vsetkym trom vela stastia.

Nicoho sa neboj, bude dobre, musis si zvyknut na tu myslienku. Zvladli to vsetci pred tebou, zvladnes aj ty.
frontman, blahozelam! Ako sa vola tvoj syncek? Aj ja som rodila pred 12timi dnami, ale mame dcerku:)

Muzi aj zeny sa dlho v zivote pripravuju na zodpovednu ulohy rodicov , casto nevedomky. Ked k tomu pride, treba si doverovat a nepripustat neistotu.A podporit partnera, kde sa len da.

Pobo, veď tvoja partnerka prežíva určite to isté čo ty. Len si to ešte nemala možnosť uvedomiť popri všetkých tých bolestiach zo stehov, ťažkostiach pri kojení, stresoch naokolo - vizity, vrieskajúce bábatká spolubývajúcich, návštevy zvedavých príbuzných. Tiež bola hodená do vody a pláva, ako sa len dá a najneskôr v deň prepustenia z pôrodnice ju ten istý strach, ako teba, prepadne. Budete v tom dvaja, rovnako zmatení a vystrašení. A ujsť? Predstav si situáciu, že tvoja žena zrazu ujde a nechá ťa samého s bábatkom, lebo ide na ňu depka a strach zo zodpovednosti. Čo by si urobil? Keby môj muž zlyhal v takejto situácii a nechal by ma celú ubolenú, zmatenú a vystrašenú v štichu, asi by som ho už nikdy nepovažovala za spoľahlivého muža, ktorý svoju rodinu ochráni, ale za zbabelca a sebca, ktorý sa mi obráti chrbtom, keď ho najviac potrebujem. A náš vzťah by to poznačilo už navždy. Máš zdravého syna, čo by si robil, keby sa ti narodilo napr. postihnuté dieťatko? Už by si bol niekde za horami-dolami? Tým chcem len povedať, že sú aj ťažšie sitácie, ktoré musia ľudia zvládať. Materinská aj otcovská láska sa prebúdza a rastie postupne, takže sa neboj, aj na teba príde. Nič v zlom, tiež som čerstvá rodička, tak ti to podávam "z druhej strany".

tiez sa pridavam k jajke s myslienkou psychickej podpory manzelky. ja viem, ze sa teraz citis hrozne zmatene, ael skus sa vzchopit a mysliet aj na nu, ved ona to ma predsa len omnoho tazsie. cele to tehotenstvo a porod a hormony robia so zenou niekedy neuveritelne veci. takze kym sa bude ona starat o babatko, skus sa starat ty o nu :) cim bude kludnejsia, tym to vsetci budete lepsie zvladat :)

môj manzel sa malého bál chytiť pol roka :))

neboj sa spolu s manzelkou to zvladnete, aj tak to bude vacsinou na nej, hlavne jej bud oporou, to teraz najviac potrebuje. maly potrebuje zatial len papat a spinkat ( a kakat):))
s vychovou si budes robit starosti ked trochu podrastie.

to bude uzasne byt otcom, neboj :) moj otec bol na tom tak, ked som sa narodila, ako pisal RNG, sa ma aj bal chytit, lebo si myslel ze mi zlomi ruku alebo co.. babatiek sa doteraz tak trochu boji, vravi, ze by chcel velmi vnucku, ale ze taku 2rocnu :) sa mu snazim vysvetlit, ze 2rocne deti sa nerodia :) uvidis bude to skvele, ked budes mat krpca doma, vsetko bude na zaciatku robit manzelka, a z teba ten strach opadne, vsetko sa od nej naucis a bude to potom uz automatika. s tou vychovou je to sice v dnesnej dobe tazke, ale tiez to pojde samo, podstatne je, ze je v rodine pohoda a ked su spokojni rodicia, je spokojne aj dieta. staci ked citi, ze je milovane :)

take obavy su viacmenej prirodzene, ale tie tvoje su uz fakt prehnane. ale neboj, pride maly domov a zistis, ze to nie je az take tazke.

mam strach ze nezvladnem jeho vychovu,ze nebudem vediet co mam robit ked bude uz doma,ako sa onho postaram,ako zistim ci mu nieco nie je.depta ma ako to bude.neviem co mi je.sam sa nespoznavam.