avojte.. tak ja vam rozpoviem co ma trapi.. ked som mala asi 17 rokov bola som v taliansku zo skoly na tzv. plaveckom vycviku.. ale to bol len kryci manever..kazdorocne sa tam chodia len decka s ucitelkami zabavit a tak..ziadne plavanie sa nekonalo.. ved to poznate.. no lenze mne sa tam stala otrasna vec..znasilnil ma tam jeden talian..bola som predtym panna..bolo to hrozne a strasne strasne to bolelo..:,(odvtedy som snivala len o tom aby som si nasla chlapca, ktoremu to budem moct vyrozpravat, ktory ma bude velmi milovat a ukaze mi ze milovanie dokaze byt aj krasne..kazdy vecer som odvtedy v postielke plakala a modlila sa.. a ked som mala 19 tak sa objavil..chodime spolu uz skoro 2 roky..studujem na VS..on je uz inzinier..pracuje, je hrozne starostlivy, straaaaasne ma zboznuje, dal by mi setko na svete a ja jemu tiez..jednoducho mi nic nechyba..problem je asi v tomto.. o 2 mesiacoch nasho chodenia sme zacali obaja tuzit po milovani..a ja som mu to cela dat.. vyspala som sa s nim bez toho aby vedel co sa mi stalo..musim povedat ze to bol hrozny zazitok..strasne ma to bolelo...:,( po case som to uz nevydrzala a setko som mu povedala..co sa mi stalo a aj to ako to hrozne bolelo ked sme sa prvykrat spolu milovali..bol z toho hrozne nestastny..to viem..ked som napriklad pri nom zaspinkala a mala som zle sny..budila som sa vydesena, tak bol pri mne a hrozne ma bozkaval a isli mu z ociek neraz aj slzy.. no tym ze som mu to povedala mi vobec neodlahlo..neviem preco..:,( za tie 2 roky sme sa spolu casto nemilovali.. mala som k tomu nechut..nevedela som preco..po case som na to znasilnenie ani nemyslela..zabudla som..samozrejme tak uplne sa to neda..no moj sexualny zivot na nezmenil..no nechcem od vas ani pocut o tom ze priatel ma na to mojom prezivani sexu vinu..ze ma byt neznejsi a podobne..pretoze uz viac neznejsi a ohladuplny ako je on nemoze byt uz nik.. je proste hrozne uzasny..nikdy nemysli pri tom na seba ale len na mna..no aj tak neprezivam pri tom taku exploziu ako to je velakrat vo filme..alebo nemozem pochopit ako moze byt niektora nymfomanka.. je mi to hrozne luto..a myslim si ze vela robi aj kondom..tento mesiac som si bola dat predpisat HAK..este len ju zacnem brat..ja sa len modlim aby sa moje prezivanie sexu zlepsilo.. a nemozem doteraz uverit tomu ze prve milovanie ma byt pre zenu to najkrajsie co zazije v zivote tak ja som to tak kruto stratila..:,(
Znasilnenie - spoved
Kristinka, citam co pises so slzami v ociach.. Mojko, muselo to byt hrozne a stale je aj s odstupom casu, taky hrozny cin! Ale ty tomu uz nedavaj este viac casu.. to by bolo to najhorsie. nepodlahni tomu, zi dalej, snaz sa uzivat si a ono sa to strati samo, uvidis. zelam ti vsetko stasticko sveta, lebo si ho zasluzis :-)
ahoj Kristinka,viem presne ako sa citis.Ja som to zazila.Prvy krat to nebolo uplne znasilnenie ale zneuzivanie vlastnym otcom mala som len 13 rokov.Bolo to presne na moje narodeniny a tahalo sa to 2roky,psychicky natlak otca ma donutil byt ticho.Potom ako som to povedala,myslela som ze sa tym vsetko skonci,nocne mory,strach,strach z dotykov atd.No ako keby toho nebolo dost v 20 rokoch som odisla za pracou do svajciarska.No a tam ma uz to znasilnenie naozaj neobislo.Je to hrozny pocit.Myslela som si ze v zivote uz nebudem chciet nikoho dotyky .... .Bolo mi to neprijemne, aj ked mi len niekto zo zdvorilosti podal ruku citila som sa hrozne.Dlho som sa s tym nevedela vyrovnat az som spoznala jedneho zlateho cloviecika (terajsieho partnera).Poznali sme sa 10 mesiacov a len tak sme sa nezavezne rozpravali o vselicom az som zistila ze ho naozaj milujem.Mala som z toho strach lebo je o dost starsi a mna znasilnil tiez chlap v takom priblizne veku.Mala som strach zo seba,s neho zo vsetkeho.Prvy krat ked sme sa milovali bol ku mne uzasne jemny a mily.Naozaj ako anjelik,no nepovedala som mu to.Spali sme raz a on potom odisiel na 2 tyzdne prec kvoli praci.Bolo to mozno aj dobre,mala som cas na premyslenie ako mu to povedat.No prisiel cas a ja som vedela ze by to mal vediet.Povedala som to a prvy krat som ho videla plakat.Ak hovoris o tom ze si sa budila v strachu a pote - viem co to je.No on bol pri mne a niekedy plakal tiez so mnou.Je ohladuplny a viem ze ak by som nemala jeho tak sa do dnes obavam skoro vsetkeho.On ma uci ako sa toho zbavit,vyrovnat sa s tym.Je to uzasna podpora mat niekoho takeho pri sebe.Teraz je to lepsie,no niekedy ked je na sluzobke mam strach,neistotu.. .No ak je pri mne je to hned lepsie.Milujem ho a on miluje mna a v taky cas je lepsia pravda aj ked velmi boli.On mi raz povedal:"Nas zivot je ako dlha nekonecna nit.Vsetky problemy,starosti,roztrhane vztahy su ako rozrhnuta nit.Da sa urobit uzlik a clovek si mysli ze je to o.k.No uzlik tam ostane a ten pripomina.No pocase sa aj ten uzlik ako keby zosuchal-splynul s celou tou nitou.Potom ak sa pozries dozadu,prejdes prstami po niti najdes len chaby naznat niecoho ako spoj!"Myslim ze je to velka pravda ja sa urobila uzlik a cakam kym splynie.Prajem ti aby sa to podarilo aj tebe s pozdravom ixiiik
Ahoj Kristinka, ja som sice znasilnenie v pravom slova zmysle nezazila, iba taky slaby odvar, ale o tom by som nerada hovorila. Co viem iste je, ze ani najsilnejsi clovek sa s tym nevysporiada sam. Niekde v utrobach to zanecha nasledky, ktore mozu byt ovela horsie ako fyzicka bolest. Chod za psychologom! Ak sa bojis maleho mesta, tak zajdi do najblizsieho velkeho mesta. Dnes uz je slobodna volba lekarov. Urobte si s priatelom vylet, pozri si na internete nejake ordinacie. Skus pripadne cez google vyhladat nejaku on-line poradnu, urcite nieco take existuje.. Ale hlavne to nenechavaj na cas. Nepomoze... Drzim ti velmi palceky.
Ahoj Kristinka, musim ti napisat, ze aj ja som zazila nieco odobne pred tyzdnom jedna nadrzana svina ma skoto znasilnila...viem neznasilnil ma, ale bola som strasne vystrasena a bala som sa, bol odporny a hnusny, ked ma zacal...strasne to bolelo snazila som sa odtiahnut ale nedalo sa silno ma drzal a ... proste je to hrozne, niekedy sa len tak strhnem ze ho vidim abo citim, niekedy sa mi to cele odohra znovu a znovu, mam to ako film pred ocami, ked som to povedala kamoske, len sa mi smiala, fakt kto to nezazil to nepochopi
Ten problem ktory tu opisujes urcite nevyriesis sama. Vacsinou na zle zazitky chceme zabudnut a tak ich vytesnime do nevedomia, ale aj tak sa vynaraju. To co zazivas je klasicka posttraumaticka stresova porucha, ktoru s pomocou psychoterapie dokazes zmiernit. Tak ak ti mozem poradit, ak sa nechces trapit skutocne popremyslaj o navsteve psychologa. To nie je ziadna hanba,a vsade v zahranici je to bezne, len u nas na SK sa ktomu pristupuje divne.
Treba si uvedomit ze mas problem, a uz zavisi od teba samej ( od sily osobnosti )ci si chces pomoct, lebo to musis chciet ty! A nebolo by od veci chodit na terapiu spolu s partnerom.
Vela sil!
boze ludia mne je tak hrozne zle od bruska..ce sa mi zvracat a citim sa tak hrozne slaba..akoby sa to setko vratilo..:,( a nemozem sa dovolat ani priatelovi.. takto som sa asi nikdy necitila..len v ten den
kupelnik ale on mi ut vela krat pomahal.. :,( necem aby ma mal za taku ze stale len placem a trapim sa s niecim a neviem co ete.. :( ja ho proste nechcem trapit..
v klude mu zavolaj... na to su priatelia aby sa dokazali podrzat... a ver ze mne osobne je krajsie ked mi priatelka vyrozprava co ju trapi ako keby sa silene obaja smejeme... Skratka od toho je priatel aby vedel co ta trapi a pomohol ti s tym... tak sa neboj
neda sa mi nezareagovat aj ked mi je hrozne..citim sa slaba a je mi na vracanie..tak lusy58 moja velmi ti dakujem..a o to viac si to vazim o cloveka, ktory vie co prezivam!samozrejme ti prajem to iste..:( DAKUJEM VAM BABULE
Ahoj Kristínka, mne sa stalo niečo podobné čo tebe.. Takže ťa chápem,ako ťa to zožiera.. Je to dačo hrozné.. Kto to nezažil, tak to nikdy nepochopí.. Ja to mám na očiach skoro každý deň.. Toho sviniara.. Ale vždy sa snažím na to nemyslieť... Ale to nejde. Vôbec.. Tiež rozmýšľam o psychologovi.. Lebo ma to pohltí úplne.. A to necem... Preboha, ved sme ešte mladé, tak si nenechajme pokaziť celý život.. Najskor som si myslela, že na to časom zabudnem, ale ono to vôbec nejde. A najhoršie na tom je, že na toho sviniara sa úplne podobá priatel mojej najlepšej kamarátky.. Ale úplne.. Takže mi ho neuveriteľne pripomína.. Nenechajme si pokaziť zvyšok života.. Prajem Ti,aby si na to časom zabudla.. a veľa šťastia s priateľom.. Držím Ti všetky pršteky...
