uz len SMRT.....

ich: celkom nerozumiem, bol/a by si radsej keby ti klamali? chapem ze je tazke pocut od lekarov (kde clovek caka pomoc) ze pomoct nemozu, ja osbne som rada ze mi v tychto veciach povedali pravdu

ich: aké máš problémy?

no to je super....mne doktory nevedia pomoct....a este mi to aj povedia...
uprimnost nadovsetko...
Aj tak knim stale chodim...co ine mi ostava

dead soul...ok, tak dobre, viem ako sa citis, ja som mala anorexiu a nikto mi nevedel pomoct...po rokoch som sa z toho dostala sama, ale mala som take zdravotne problemy, ze inej cesty nebolo,,,preto iem, ze lekar je ten, co ti pomoze...vsetci ini okolo teba su bezmocni...a ty tiez...

... vsetci by sme Ti radi pomohli, preto sme sa do Tvojej temy zapojili, ale Tebe len motivacia nepomoze. Mala by si toho psychiatra, alebo mozno len psychologa vyhladat. Prave pre to, aby si sa z toho dostala a neskor aj pochopila, ze su ovela horsie a strasnejsie veci v zivote. Pomoc dobreho psychiatra je na nezaplatenie, skutocne:)

ja nema presne tento problem, ale bola som v takom stave ze som skryvala veci pred druhymi, nevedela som co so sebou, nechcela som dalej zit, nechela som byt taka aka som vtedy bola, z tych nervov sa mi asi meiac pustala krv z nosa... az potom som sa rozhodla vyhladat psychologa lebo som bola na samom kraji. A teraz nelutujem mohla som za nim zajst skor a usetrit si trochu trapenia, viem ze keby som s tym zostala sama, tak to nezvladnem. Viem co hovorim, ked ta posielam psychiatrovi. Nie je to hanba, je to naopak odvaha,lebo vela ludi sa tam boji ist (maju hrdinske reci ze to nepotrebuju ale v skutocnosti sa boja), ale skus to, ver mi ze to pomoze

klewa: ľudia sa režú aj za väčšie hlúposti... :(

dead soul...to by som si týmnebola taká istá, že tu každý prežía to isté ako ty, len si to nechce priznať a dusí to v sebe, pretože to čo prežívaš ty, normálny stav nie je... ja ťa chápem... keď som mala 13-14 rokov prežívala som niečo podobné, nenávidela som svoje telo úplne do najmenšieho detailu, ešte teraz si myslím, že by som mala zhodiť aspon 5 kíl, ale rozhodne sa už tým tak nezaoberám ako som sa zaoberala vtedy. Vtedy som mala všade-na lavici, na denníčkoch, všade-popísané, že život je proste o hovne, ale nemyslím, si že vtedy som nejak aj chápala tomu čo som písala, mala som problémy so šikanovaním v škole, sama zo sebou, nešťastne zamilovaná, ale musela somto zvládať sama... nikto mi s tým nepomohol... pred takmer dvoma rokmi som si našla priateľa, o ktorom viem, že ma miluje takú aká som, že sa mu páči aj môj väčší zadok(dokonca viem, leboto na ňom vidím, že sa mu páči extra veľmi) :), a jemi fajn...samozrejme sú dni keď som zo sebou neni spokojná,ale rezať sa, a vracať po každom jedle, nie je riešenie...
preto ti tu každý radí psychiatra...a radia ti dobre...sama uvidíš, ako veľmi sa ti uľaví keď navštíviš odborníka...treba len odvahu,lenže ja ti verím...verím proste tomu že máš dosť síl na to aby si zabojovala o svoje osobné šťastie a lepšiu budúcnosť...

posielame ta k psychiatrovi lebo vieme ze ti to pomoze, sama to tazko zvladnes. Preco myslis ze ta nikto nechape?

jaaaaaaaaaaaw,to jak sa niekdo dokáže rezať...to čo sú za divné nápady tak to by ma vo sne nenapadlo rezať sa kôli 8kilam...čo som blázon?