Je hypnoza alebo kineziologia ucinna?

natalia666

Ahojte. Ja mám zase problémso šoférovaním. Mám vodičák asi 6 rokov, ale ako náhle mám ísť niekde sama, tak chytím panický strach a hrôzu, hned si vsugerujem, že spôsobím nejakú haváriu, zabudnem v križovatke úplne jednoducjé pravidlá cestnej premávky a mám pocit, že sa na mna všetci naokolo pozerajú a čakajú, kedy spravím niečo zlé. Myslím,že je to tým, že som málo sebavedomá a málo si verím. Chcela by som si nejako pomôcť hypnozou, alebo niečim podobným. Myslíte, že by to šlo? Poznáte niekoho dobrého v Košiciach a okolí? Prosím poradte, hrozne ma to trápi a šoférovať potrebujem nutne vedieť. Je to súrne. Dakujem..

tala1970

ja som tiež veľmi nad tým rozmýšľala,mám dosť veľké problémy,nechcem,aby sa mi zosypal môj život,tak som si vyhľadala odborníka na kineziologiu,je to lekár a už som aj objednaná.Som teraz v napätí,čo mi povie,no veľmi chcem,aby mi pomohol.

mamca

Pozri,v tejto situácii môžeš hľadať pochopenie (ibaže tvoj priateľ ten pocit blokácie nepozná...),alebo riešenie.Ak sa rozhodneš pre riešenie,neboj sa ho poprosiť o každodennú komunikáciu v aj.Zabúda? Napíš mu lístok Good morning a zaves tak,aby ho po zobudení čo najskôr zbadal.
Vieš,aj tak ti asi prospeje,keď si zvykneš častejšie povedať priateľovi,čo potrebuješ. Mám dojem,že sa trošku podceňuješ...a pritom nemáš dôvod.
No a ak bude stále zabúdať,kľudne sa pobav sama a odpovedaj yes-no.Alebo iba no,no.:DDD Humor ti pristane!

sedmikraska

si velmi zlata aje naozaj neskutone ako mi citas myslienky (!) Presne tak som to aj ja myslela o tom dni po anglicky. Ja sama nezacnem a on na to zabudne a uz tak po dvoch hodinach normalne po slovensky povie: Aha, ved dnes mame hovorit po anglicky, tak zacni. No a ja samozrejme zostanem radsej ticho :( Presne som mu hovorila, ze som si to predstavovala, tak ze si uz rano poprajeme dobre ranko anglicky. Najhorsie je, ze moj priatel ma v tomto absolutne nechape a nijak mi nepomaha, skor naopak. Viem si predstavit, ze keby to bolo naopak, chovala by som sa uplne inak ako on

mamca

Ešte dodám. :D Ak by to veľmi nešlo,pusti si v jeho prítomnosti obľúbené pesničky,našťastie,drvivá väčšina je práve v AJ,a spievaj nahlas. Výborne to odbúra stres (len nie smutné romantické :DD).A kľudne aj tancuj!

mamca

A možno stojí za zváženie dohodnúť sa,že ti priateľ sem-tam poopraví výslovnosť,zameriaš sa viac na učenie a nie na svoj blok.Pravdaže,ak to bude aktuálne,opravuj aj ty jeho.:) Jednoducho,skúste to ako hru.

mamca

Práveže ja nemám na mysli plánovaný "terapeutický" deň,ale bežné,spontánne situácie,teda Dobré ráno,ako si sa vyspal,snívalo sa ti niečo...atď.,samozrejme,v angličtine. To je totiž uvoľnená komunikácia,nie taká vopred dohodnutá skúška.Ty nepotrebuješ totiž vedieť po anglicky (to vieš),ale zvládnuť hovorenie pri priateľovi. Ešte taká maličkosť,podľa mňa dôležitá-mal by tam byť úsmev na obidvoch stranách.To ti môže odľahčiť od toho pôvodneho pocitu zosmiešnenia.

sedmikraska

mamca mas pravdu, ze musim na to pomalicky, dakujem ze mi pomahas a nepride ti to smiesne, lebo mne vobec:( v sukromi to nie je az take hrozne, ale cim dlhsia veta, tym horsie. uz par krat sme sa dohodli, ze si dame cely den volna a budeme sa spolu rozpravat len po anglicky, ja sa vzdy na to tesim, no aj tak ked pride na lamanie chleba.. :( no bude to so mnou este tazke :)

mamca

Takže myslíš,že by bol pre teba problém komunikovať s ním v súkromí po anglicky? Ten blok nelám nasilu,skús skôr postupné prekonávanie,zo začiatku veľmi krátke vety,možno len odpovede yes-no,neskôr pridávanie dlhších...S trochou trpezlivosti a pochopenia by to mohlo ísť. Opakovaním tej situácie (hovorenie po anglicky pred ním) sa totiž ten emocionálny blok môže oslabiť a vymiznúť.

sedmikraska

po slovensky :) my sme prave prisli spolu do zahranicia a nevedeli sme jazyk a hned asi prvy den sa stalo, ze sme potrebovali najst jeden obchod, no a prave ja som zacala komunikovat ako prva, no a nahodila som prizvuk a on sa zacal hrozne smiat aj pred nasimi kamaratmi a proste od toho dna mam v hlave hrozitansky blok a pred nim uz neprehovorim. Teraz o tom casto rozpravame atiez by mi chcel pomoct, ale nejde to. Vzdy sa mi uplne stiahne hrdlo a idu mi slzy do oci :(