Od decembra chudnem, po lieceni na ktorom som pribrala na 67kg,som doma priberala dalej az na 78kg pri vyske 170cm kvoli liekom. Potom som zacala jest kombinacie podla delenej stravy a cvicit dva krat do tyzdna, no vynechavala som, velmi mi nezalezalo na schudnuti, pritom som vzdy si udrziavala postavu bolo to pre mna dost dolezite byt stihla, aj som vzdy bola. Pred liecenim som mala pri vyske 168cm 55kg. Po vysadeni sa mi liekuzacalo velmi darit v chudnuti, kg za tyzden dole, zacala som aj poctivejsie chodit na tanecnu, vynechat kalanetiku ma nenapadlo ani raz.Cez prazdniny som cvicila doma hodinu denne a po nich som s tym neprestala ale uz len 30min denne a este zacala chodit na aerobik. Takto som schudla od konca februara na 58kg, teda 12kg. Uz asi mesiac stale odkladam cvicenie a tak niekedy nestihnem vobec(myslim doma). Preto ma to chyti niekedy v skole cez volnu hodinu alebo na tanecnej ked netancujeme prave a davam naraz 100drepov na zachode. Uz necvicim s takym elanom a skor len zo strachu ze priberiem. Najradsej by som sa na to vykaslala uplne a uz nemyslela na chudnutie ale nedokazem to. Poviem si ze zacnembez starosti jest to co mi chuti a uvidim ci priberiem ale nakoniec si poviem ze to este vydrzim kym nebude 55Kg.Skusam jest co najmenej a co najmenej kaloricke ale cim menej kaloricke tym viac toho zjem, neviem prestat jest az pokym nezjem nieco ,,zakazane"Neviem ci by nebolo lepsie keby som rovno zjedla to co chcem a v normalnom mnozstve ako kvanta nekalorickej stravy a nebyt aj tak uspokojena a mysliet na jedlo.Bojim sa , ze budem jest tak vela aj normalnych veci a priberiem. C ked je moj zaludok proste taky velky a som len nenasytna?
Uz nechcem doma cvicit, nepriberiem ak budem len 2x tyzdenne chodit na tanecnu, raz na aerobik a 2x na bodystyling ako doteraz?prosim poradte mi uz 3 tyzdne kolisem mezdi 58-60.
nemam uz motivaciu
aha, tak by som ti poradila ist za obvodnou aby ti poradila nejake psychologicky ku ktorym posiela svojich pacientov, tie by mali byt dobre, spytaj sa ci nepozna nejaku dobru psychologicku, a obvodna si ta ani velmo neprehliadne ked sa len prides spytat a keby ti navrhovala preventivku vyhovoris sa ze sa ponahlas a povies kedy priblizne aby to nebolo podozrive, a je to:)
no jasne ,,ale vies sme male mesto tak musim pozret ci tu aj neaka psychologicka je,,,,a najradsej by som taku u ktorej by som nemusela platit bo asi by to nebolo najlacnejsie
za malo :-)
potom napis ako si pochodila
diky za povzbudenie:)
chapem, aj mne to dlho trvalo kym som sa rozhodla, bala som sa viac co povedia ludia ako co bude so mnou, ale nakoniec ma moj stav dotlacil a teraz nelutujem, tak si hovorim ze som mohla ist aj skor. Nicoho sa neboj, naozaj sa len porozpravate alebo ti da vyplnit nejaky ten dotaznik. Na druhych ludi kasli, neide o ich zivot ale o tvoj - ja viem ze sa to lahko hovori, ale oni nebudu zit s tvojimi problemami ale ty ano ak to neporiesis. A neboj, psychologicka je urcite zvyknuta na problemy ludi, nebudes u nej prva. Cim skor tam pojdes, tam skor ti bude lepsie. Tak hlavu hore a do toho :-)
ja asi nemam tu odvahu ist za tu psychologicku
no neviem presne ako pri bulimii, ja chodim psychologovi pre iny problem, ale v zasade od prveho oslovenia, ked som ho poziadala o pomoc, tak ide o spolocne rozhovory. Vela sa pyta a spolu sa snazime najst odpovede a sposoby ako zvladat problemy, moc mi to pomaha. Neboj sa toho, a urcite to co psychologovi povies zostane len medzi vami dvoma.
um,,ale ani si neiem predstavit ako na to v podstate,,,,,,,tam dojdem a potom co nasleduje?
K obvodnej nemusíš. Stačí si nejakú vyhľadať, opýtať sa, či sa náhodou neplatí a objednať sa. Odporúčanie by si potrebovala k psychiatričke a to je rozdiel.
