Od decembra chudnem, po lieceni na ktorom som pribrala na 67kg,som doma priberala dalej az na 78kg pri vyske 170cm kvoli liekom. Potom som zacala jest kombinacie podla delenej stravy a cvicit dva krat do tyzdna, no vynechavala som, velmi mi nezalezalo na schudnuti, pritom som vzdy si udrziavala postavu bolo to pre mna dost dolezite byt stihla, aj som vzdy bola. Pred liecenim som mala pri vyske 168cm 55kg. Po vysadeni sa mi liekuzacalo velmi darit v chudnuti, kg za tyzden dole, zacala som aj poctivejsie chodit na tanecnu, vynechat kalanetiku ma nenapadlo ani raz.Cez prazdniny som cvicila doma hodinu denne a po nich som s tym neprestala ale uz len 30min denne a este zacala chodit na aerobik. Takto som schudla od konca februara na 58kg, teda 12kg. Uz asi mesiac stale odkladam cvicenie a tak niekedy nestihnem vobec(myslim doma). Preto ma to chyti niekedy v skole cez volnu hodinu alebo na tanecnej ked netancujeme prave a davam naraz 100drepov na zachode. Uz necvicim s takym elanom a skor len zo strachu ze priberiem. Najradsej by som sa na to vykaslala uplne a uz nemyslela na chudnutie ale nedokazem to. Poviem si ze zacnembez starosti jest to co mi chuti a uvidim ci priberiem ale nakoniec si poviem ze to este vydrzim kym nebude 55Kg.Skusam jest co najmenej a co najmenej kaloricke ale cim menej kaloricke tym viac toho zjem, neviem prestat jest az pokym nezjem nieco ,,zakazane"Neviem ci by nebolo lepsie keby som rovno zjedla to co chcem a v normalnom mnozstve ako kvanta nekalorickej stravy a nebyt aj tak uspokojena a mysliet na jedlo.Bojim sa , ze budem jest tak vela aj normalnych veci a priberiem. C ked je moj zaludok proste taky velky a som len nenasytna?
Uz nechcem doma cvicit, nepriberiem ak budem len 2x tyzdenne chodit na tanecnu, raz na aerobik a 2x na bodystyling ako doteraz?prosim poradte mi uz 3 tyzdne kolisem mezdi 58-60.
nemam uz motivaciu
ale to by som musela najprvasi k obvodnej lekarke nie? jako sa citim ako prasa ved mam pomali cca70kilov to som v zivote nemala ,,,,,ja by som aj sla k psychologicke ale nechcem ist k obvodnej lekare
coky77
A čo psychologička? Nerozmýšľala si o tom? Nič sa neplatí a veľa ti môže pomôcť. Navedie ťa ako to ľahšie zvládať.
coky, zatni svoje pasticky a bojuj. len to chce trpezlivost a kopu casu.
ja wiem aj starsne chcem,,,,,,ale ja neviem keby bolo niekoho kto by aspon trosiska pomohol,,,vlastne si aj uvedomujem jaku som mala predtym okey postavu ale toto vsetko to pokazila dokonca som chodievala behat za skolu vzdy som to chcela robit a vlastne bulimia my to zobrala ako kopu inych veci,,,,,,,,najradsej by som ani nebola ked sa pozrem do zrkadla ale zas dufam ze sa z toho dostaneem
coky77
Vieš presne ako sa cítiš, aj že je to zlé. Nikto ti však nepomôže mávnutím čarovného prútika. Ten prútik máš ty v rukách. Rob to čo si myslíš, že je pre teba dobré. Viem, že prvý krok je ťažký, ale postupne k nim pridáš ďalšie a budeš tomu rada. Vrátiš sa späť do života, medzi kamarátky, budeš sa smiať, najkrajšia je spontánnosť, ktorú strácaš. To všetko ti predsa stojí za to sa z toho dostať.
hm,,,,,ja uz neviem jako dalej vazne mozno je tu niekto taky kto to ma take ako ja pokial som nemala tu debilnu bulimiu tak som mala rada zivot vsetko mala som dobru postavu ale asi teda urcite som neskoro na to dosla ,,,,,,moj zivot je tak nudny teraz to iste dookola a nejlepsie je ze teraz som tak pribrala ze taku vahu som nikdy nemala je z toho akurat na zaplakanie sak nic ine okrem prehanadla a vracia nepoznam a ta tuzba po jedle je taka silna :( cele dni som ddoma sa akurat hanbim za seba dokonca ani do skoli nechcem chodim ked sa da neako z toho vyvliect tak ostanem doma dojdem domu zo skoli a som doma tak isto aj cele vikendy,,,,,,,ked si spomenem ak o som predtym cele dni bola vonku s baby a tak a teraz furt len na jedno myslet,,,,,,a najhorsie je na tom ze uz kvoli tomu musim klamat rodicov ale nemozem im o tom povedat:(,,,,ja uz vazne neviem jako dalej sak to je zivot bez zitia:(
suhlasim s romanou, myslim ze sa nemusis trapit dalsim chudnutim, skor by som to videla ako udrziavanie si trochu nejakej kondicky. Nemas na tych cviceniach nejake kamosky co by ta povzbudili? Ako vravi romana - nerobit to z donutenia a stresu ale tesit sa ze sa pri tom cviceni s niekym stretnes, pokecate si a odreagujes sa a popri tom urobis aj nieco uzitocne pre svoje telo. Aj ja som prisla na to, ze je dolezitejsie robit veci s radostou, robit co ma bavi, lebo robit hoci aj dobre veci v strese a pod natlakom moc nepomaha. Poznam par skvelych ludi, dobre kamaratky, spokojne a statne co ma vzdy rozveselia a pri tom maju riadnu nadvahu a vobec to nikomu nevadi :-)
No, prave ja nemam uz chut pomaly na ziaden pohyb, ale nechcem prestat uplne. No a niekedy sa prinutim a niekedy proste sa na to vykaslem. Citim ze stracam trochu silu a viac ma vycerpava aj tanec aj aerobik. Odkedy uz doma asi tri yzdne necvicim vobec tak tak mi nejde tak dobre, predtym som sa trochu zadychala ale vsetko som poriadne odcvicila odkedy nam ukazal ujo cvik som sa hned chytila a slo mi to a teraz furt prestavky a nerobim poraadne cviky. Takto ma to nebavi, nemam z toho pohybu radost.To uz ani nie je to chudnuce nadsenie.Mozno by som sa mala fakt hybat len ked sa mi chce. Akurat si vystihla to co sa so mnou teraz deje, uz sa vyhybam vsetkemu pohybu co sa da, v zrkadle sa vidim uz len ako hnusne skarede dievca ktore sa zanedbava a tie nalady su tiez pravda.Ked budem mat v niecom tazkosti, ta pridem sa sem poradit, dikyyyy:0}
Ozaj... a myslím si, že nemáš nadváhu ani potrebu chudnúť pri výške 170cm.
Myslím si, že čím viac sa na to budeš sústrediť, tým ti to pôjde horšie. Musíš to všetko robiť pre radosť a potešenie. To sa týka stravy aj pohybu. Ak si v neustálom strese aj tvoj organizmus je stresovaný a adekvátne reaguje. Nechaj to plynúť normálne. Keď máš chuť najedz sa. Jedz každé 3 hodiny menšie porcie a na čo máš chuť. Čo sa týka pohybu, cvič, tancuj, pohybuj sa ale tiež len keď sa ti chce. Nenúť sa a nič nerob na silu, lebo takto dlho nič nevydržíš a jediné čo si vybudeuješ to je odpor k pohybu aj k jedlu a budeš zlá, depresívna, náladová a neviem čo ešte. Porozmýšľaj nad tým. Myslím, že na to prídeš. Tvoje telo ti napovie, čo je pre teba najlepšie a potom aj kilá pôjdu dolu bez stresu.
