Ahojte,len dnes som objavila tento web,ani som netusila ze existuje taka dobra vec.Keby som mala napisat vsetko co ma trapi tak mi toto okienko tu bude velmi malo,to by bolo na hodiny rozpravania a nie na pisanie.No jedna z takych hlavnych veci je,ze mam 22 rokov a mam 8 rocnu dcerku,mala som ju v trinastich a bolo to znasilnenie.Znasilnil ma matkin priatel a matka o tom vsetkom vedela,ale vravim to by bolo na velmi dlhe rozpisovanie.Mala nevie,ze som jej mama,ale teraz ked som uz starsia,tak by som neskutocne chcela aby bola so mnou a nie s tym sviniarom,totiz ona zije s nim odkedy sa narodila.Nikdy som jo nezazalovala za znasilnenie.Zatial iba premyslam nad moznostou, ze by som to nejako zacala riesit,ale zaroven ked premyslam tak sa mi vybavuju hrozne otazky, ako by som jej to povedala,ze ma mamu ktora je od nej sotva starsia o 10 rokov,prijala by ma vobec niekedy,nehanbila by sa za mna?Nie je lepsie aby ostala s otcom,hoci je to grazel,ale zaroven sa bojim,ze by jej niekedy dokazal ublizit,chapem ze je to jeho dcera,ale nie je to normalny clovek.Taktiez uz 5 rokov mam staleho priatela a ten o tom vsetkom ani nevie,bojim sa mu to povedat,neviem ako to vysvetlit,bojim sa jeho reakcie,ja sa bojim uz uplne vsetkeho,moj zivot je peklo odkedy som bola znasilnena,velmi tazko sa mi o tom rozprava,proste neviem co dalej.Vsetci ludia,ktorych mam rada ma opustaju,prednedavnom som pochovala otca,ktory bol to najdrahsie na tomto svete,pred mesiacom som potratila babatko,pokusila som si podrezat zily,proste jedna pohroma za druhou,ja neviem ci chcem zit alebo umriet,neviem vobec co robit.Ani neviem preco to tu teraz pisem,asi som len potrebovala to niekomu povedat,ale to sa slovami ani neda vyjdarit,ta uzkost,ten tlak na prsiach ked sa nieco deje,strach,hanba jedno s druhym.Ak by niekto chcel pokecat,alebo pozna niekoho s podobnym pripadom alebo jeho samotneho sa nieco take tyka tak moze napisat na moj mail Irena201@azet.sk
Ako dieta ma znasilnil makin priatel
Mila Betulka. Citam co pises... Chcel by som vediet ci vobec chces svoje dieta? Ak ano tak si uvedom, ze ma 8-rokov a tvoj boj o neho moze byt aj zdlhavy. Musis presne vediet aky je otec,kde pracuje,ci sa stara o syna,ci sa venuje aj niecomu inemu ako je jeho syn napr.krcme atd.,tiez ci ho jeho syn ma rad a ako velmi atd. Ja mam syna v takom veku a ten nevidel svoju matku uz sedem rokov a poviem ti,ze si ju nepamäta atd.Tazko sa pise... Betulka,co ak tvoja dcerka miluje svojho otca? A mozno nie... A mozno sa otec primerane ani nestara... Vtedy mas sancu svoju dceru dostat k sebe. Pises ,ze ta znasilnil ked si mala 13-rokov. Su organizacie ktore sa vecami zaoberaju a su rychle. Napr. policia...socialny urad atd. A aby som nezabudol ,ze musis mat dobre podmienky na vychovu dietata to je jasne. Do uvahy budu brat aj doterajsi stav dietata,ci prospievalo...ci uz dusevne alebo telesne. Ked ano tak tvoje sance su mensie,ked nie tak opät vzrastli... Ja by som siel za kuratorom pre deti na soc.urad...potom na policiu a podal by som trestne oznamenie take,ze by mu zadok scernel...pravda kazdy krok by som riesil,, ruka v ruke,, socialka a ja. Ale treba vediet ci chces alebo nie,ci mas na to alebo nie. Lebo vytazny boj nemozes viest ak nepriatela nepoznas a nemas prostriedky... Moze sa stat,ze ho zatvoria a dieta daju do domova...a dcera lubila svojho otca a bude plakat a bude ju boliet srdce a moze ochoriet... Aj to ber do uvahy. No vsetko je na tebe. Nezabudni na jedno.... Deti vzdy trpia pre hlupost rodicov.. S pozdravom j
ahoj Irenka..ak mozem tak ti napisem na mail,nehce sa mi tu vypisovat..vlastne nachvilu som stratila aj rec,je to strasne..ale kazdopadne ti napisem na mail
podla mna by si nemala svoje dieta nechat s takym clovekom. ak ta priatel lubi pochopi. vzhladom na to, že si vtedy mala trinast by mal ako dokaz na sude postacit vysledok genetickych testov a to ze ty si matka a on otec. sup s nim tam kam patri
mila Irena, v prvom rade by som ti poradila zajst za psychologom a dat sa do poriadku. Pretoze mam dojem z toho co pises, ze si z toho vsetkeho dost "mimo". Neber to prosim v zlom. Odbornik ti podla mna moze pomoct usporiadat si vsetko v hlave a mozno ti aj poradi, co dalej. Az ked budes mat upratane v sebe, rozmyslaj co dalej s dcerou. Nepises, preco ju vychovava jej otec.. nepises, ci s nim tvoja mama stale zije a spolu sa o malu staraju.. ale myslim, ze ak Ty chces a malej to neublizi, mala by si to riesit. Len treba brat ohlad aj na nu, pretoze 10 rokov vyrastala v urcitom prostredi, niekomu hovori ocko a niekomu mama a zrazu sa zjavis ty.. Drz sa:)
Nebudem Ti pisat slova lutosti, ale mam ich v sebe vela. Neviem Ti poradit, lebo nepoznam podmienky zivota Tvojej dcerky v rodine s jej otcom. Je v tej rodine nejaka zena, ktora ma naozaj hodnoty, ktore patria cloveku? Ak zije s Tvojou matkou, tak tam istotu a oporu nevidim, ved sama vies...Velmi by som sa bala, ci sa cosi podobne jedneho dna nestane aj Tvojej dcerke, hoci je to otec...netusim, ako si tento fakt mozes naozaj objektivne zhodnotit. Asi by som ja postupovala takto :
1. rozhovor o pravde s Tvojim partnerom. Zalezi, ako je on pripraveny na tazkosti a velke zmeny v zivote, ci zostane stat pri Tebe. Riziko jeho odchodu z Vasho vztahu tu vzdy je
2. rozhovor s biologickym otcom dcerky za pritomnosti partnera, ziadaj pravidelny kontakt s malou /o tom nepises, ci ho mate/, nemusis jej hned povedat, ze si jej mamina. Ale len priatelskou komunikaciou mozes zistit pravdu, ci mala nie je zneuzivana tak, ako si bola Ty. A postupne mozno budes riesit vztah s malou aj oficialne. Netreba sa unahlit, hlavne aby si dcerke nechtiac neublizila. Doriesenie tohto Vasho zivotneho pribehu vyzaduje cas. Drzim Vam obom, dievcata, palce
Irena 201, tento príbeh, ktorý tu píšeš, je ozaj smutný a na zamyslenie. Nepíšeš, či to tvoje dieťa vychovávajú s tvojou mamou spolu. Neviem, máš už svoj vek. Ak túžiš mať to dieťa pri sebe,určite by som to riešila s terajším tvojim priateľom, a pustila by som sa možno aj do sporu súdnou cestou. DIeťa je zverené do výchovy a opatery otca? Záleží veľa aj od toho, aký máš vzťah s tvojim dieťatom.Si pre neho sestra? Poraď sa a určite vyrozprávaj psychológovi, ktorý to nenechá nepovšimnuté. Držím ti palce.
