Môj bracho mi neskutočne závidí. Závidí mi aj to, že žijem aj to že dýcham. Nedá mi vôbec pokoj a to je už dospelý. Ked sa mu niečo stane - napr. ochorie, tak to v kuse počúvam, že ako mu je zle, a že zomiera, a že ja sa mám. To slovo "ja sa mám" hovorí pri každem príležitosti. Ak niečo dostanem, tak dva dni kuse hovorí, že sa mi to kúpilo... No, jednoducho padá z neho závisť. Ako sa mám proti tomu bránit, aby ma jeho závisť nepriviedla do zúfalstva???? Neexistuje možnosť odtial sa odstahovať, lebo nemám peniaze.
Pomožte mi - zavist
i ked ti to bude prd platne - cakaj :-) on z toho vyrastie. neviem, ci je nieco, co sa da robit.. ked s nim pokecas, asi ti to nepomoze. a ked ti povie: ty sa mas.. povedz mu, ano mam. najlepsie na svete.. Skus ho ignorovat, i ked viem, ze je to tazke.. ja myslim, ze si z toho netreba robit vrasky. nech zavidi.. a co? jeho problem. mozno by niekto povedal, aby si brachovi pripomenula co je na nom vynimocne.. ale.. no co ja viem? pevne nervy ti prajem. PS:kolko mate obaja rokov?
S ním sa nedá normálne porozprávat, lebo ma jednoducho prestane počúvat a zatvori predomnou dvere, alebo sa z toho dokonale zabáva. Je pravda, že je nervovo labilný od narodenia, ale zato ja chcem normálne žit.
A uz ste sa o tom otvorene rozpravali, ze ako ti to lezie na nervy ???