Môj bracho mi neskutočne závidí. Závidí mi aj to, že žijem aj to že dýcham. Nedá mi vôbec pokoj a to je už dospelý. Ked sa mu niečo stane - napr. ochorie, tak to v kuse počúvam, že ako mu je zle, a že zomiera, a že ja sa mám. To slovo "ja sa mám" hovorí pri každem príležitosti. Ak niečo dostanem, tak dva dni kuse hovorí, že sa mi to kúpilo... No, jednoducho padá z neho závisť. Ako sa mám proti tomu bránit, aby ma jeho závisť nepriviedla do zúfalstva???? Neexistuje možnosť odtial sa odstahovať, lebo nemám peniaze.
Pomožte mi - zavist
pomoc
leona
Sme 3 sestri. Ja som najmladšia. Stredná bola vždy otcov miláčik a ja som jej vtedy tak trochu závidela. Všetko, čo spravila ona bola výborné, jej kamarátky boli úžasné, výborne sa učila (ja som mala vysvedčenie lepšie, len nie na jazykovej škole), naopak s nami dvomi sa otec rozprával s posmeškami. Všetko sa jej kupovalo, ja som nosila po nej. Bolo toho samozrejme viac. Tým jej otec asi akoby nalial sebavedomie a strašne sa nado mnou vyvyšovala.Teraz sme už dospelé, každá máme svoju rodinu, ale vzťahy sú medzi nami len ako medzi známymi. Žiadna veľká sesterská láska. Mňa to stále trápi, som citlivejšia, ale ona vystupuje ako neomylný človek, ktorý má všetko pod kontrolou a nemá s ničím problém. Keď má niekto nejaký problém, tak je to preto, lebo je neschopný, nezodpovedný a naivný.Mám dobrého muža, super deti, dobrú robotu a pekné bývamie, aj tak sa pri nej cítim ako neschopná škaredá hlupaňa. Skrátka mám pri nej veľmi nízke sebavedomie. Najstaršia mi dáva v mnohom za pravdu, s tou mám pekný vzťah. Ale niektoré veci až tak nechápe, lebo ona bola najstaršia a teda aj prostredná ju potrebovala a tak si ju nedovolila nejak deptať.
tia
ahoj. vieš, napr. ja som v takej situácii, že čo spraví moja mladšia sestra, tak všetko je správne, všetko je dobré.. Ona žije s priateľom dosť ďaleko od nás a ja čo len keď idem von, tak hneď sú otázky (kde idem?, s kým? a či prídem domov). A už som dosť stará na takého veci aby sa ma mamka vypitovala. Vieš keď segra bola doma, tak sme sa nemohli zniesť. Proste ja som mala "alergiu na ňu" a naopak. Čo ona spravila bolo dobré a čo ja, tak to bolo zlé. Dokonca, keď doma ona predstavila priateľa, tak bol len ospevovaný aký je dobrý chlapec atď. A ja som už aj mala strach môjho partnera zoznámiť, lebo už viem čo by povedala mama.. Nehovorím, že situácia je taká istá medzi tebou a bratom.. Ale asi viem ako sa cíti, aj keď to nie je správne.. skús sa s ním porozprávať..
sii
tak mu prikyvuj povedz ano mam sa fakt dobre mozes mi zavidiet. Po case ho to prestane bavit.
damaxy
pomoc a skús techniku,že nebudeš sa bránit,ale mu povieš napríklad pri tej chorobe,ano naštastie ja sa mám dobre a lutujem ta že tebe je zle.Možno stále túži o pozornost,ktorú kedysi utrpel odchodom otca.Skús mu na to čo ty hovoríš závist povedat ano je mi dobre ano mám všetko,určite aj ty raz budeš mat,alebo podelim sa s tebou.Mám pocit že máš toho dost a potrebuješ zmenit voči nemu taktiku,skús tak otvorit cestu.Možno on na všetko čaká protitlak a stačilo by jednoducho to čo pozná,tvoje reakcie zmenit a pomýlit ho.Bude mat chaos a možno ho ty sama privedieš tiež na cestu k pokoju.Vieš všetko je psychologia.Od narodenia sme všetci dobrí a výchovou a postojmi sa z nás stávajú ludia najprv čo chcú rodičia a potom takí ako chce okolie a až na konci takí ako chceme my. Tiež som mala zlú cestu,poviem ti ,aby mi bolo dobre zmenila som sa ja a to postojmi voči ostatným.Pomoc urob to aj ty.Nedaj si ničit to pekné čo je v tebe a tvoj brat sa zmení v tvojich očiach vdaka postoju k nemu.Nebude možno lepší,ale ty sa budeš s ním rozprávat a jednat aby si bola spokojná.Len sa nenič.
sjella
nuz, potom uz neviem.. stale mi napada ta ignoracia.. a caste chodenie von s kamoskami...alebo aj sama
pomoc
Problem je v tom, ze ja mam to zdravie uz poriadne zničené. Tvorí sa mi z jeho rečí kyselina - pálenie žáhy a to niekedy až tak silno, že mi ani tabletky nepomáhajú a to stačí ked ho znova počujem v tom jeho tone...
Aj nervy uz mám na pokraji zrútenia, brala som kvôli nemu aj antidepresíva, ale teraz som s nimi už skončila, lebo mi to iba ničilo pečen.
sjella
ale ale!!! co su toto za reci?? Kasli ho! neukaz mu, ako ta to vytaca.. nevsimaj si ho. viem, ze je to tazke, mna by z toho uz asi prdlo, ale fakt.. skus ho ignorovat. Vypadni niekam von, s kamoskami...na jeho poznamkach sa dobre pobav, pousmej sa nad nimi. nekaz si zdravie. reaguj presne opacne ako od teba ocakava...
pomoc
To ho ešte nepoznás, on je schopny my spravit poriadnu hanbu, a ešte sa z toho bude škodoradostne zabávat. Ak by som ho pozvala na kávu, tak by určite niečo vyviedol, poznam ho lepšie ako mama nakolko som s ním aj trávila viacej času, a vždy som sa tešila že ho to prejde, ale teraz som zistila, že to má jednoducho v povahe po otcovi, a že sa s ním už nedá žit. Niekedy mám pocit, že by bolo lepšie keby som sa zabila, aby som mu už neprekážala a nemusel mi donekonečna zavidieť. Mozno vtedy by to pochopil, ale pochybujem, pretože môže sa čokolvek stal on si NIKDY chybu neprizná a všetci ostatní sú na vine, len on nie. Prečo je to tak?
sjella
No.. ono je to asi komplikovanejsie... potreboval by pomoc, no on ju odmieta.. neda sa s nim rozpravat.. hm, a skusala si sa s nim rozpravat ked je "v klude"? mozno by som skusila mu povedat: pod ideme na kavu, v klude sa porozpravame.. a skus zacat s tym, ze Ti na nom a vasom surodeneckom vztahu velmi zalezi, vies ake je to s otcom atd. a preto by si bola rada, ak by ta aspon vypocul aj ked s tebou nebude suhlasit. no a samozrejme, daj mu priestor, aby sa vyjadril aj on
pomoc
On ma 25 rokov a ja mam 20 rokov. Obidvaja nepracujeme, studujeme. Myslím, ze on si takto na mne lieči svoje komplexy, lebo sa nevie zmiernit s tým, že onho nemá otiec záujem. Otiec nemá záujem ani o mna, ale mne to nevadí, no on to nevie pochopit a stále ho vyhladáva, a potom je sklamaný a začne si vymyšlat a robit zle. Pritom otiec s nami nežije uz 15 rokov.
