Autor: Dorota Hudecová, foto: Profimedia
Utorok, 16. december 2008
Jeho odporcovia tvrdia, že spôsobuje alergie, zástancovia, že je bohatým zdrojom vápnika. Napriek nezmieriteľným postojom dvoch názorových skupín sa aj na Slovensku rozbehol projekt školského mlieka financovaný Európskou úniou. Je mlieko pre naše telo prínosom alebo záťažou?
Hoci je mlieko dôležitým zdrojom vápnika, každý šiesty človek má problémy s jeho toleranciou a reaguje naň nadúvaním, kŕčmi alebo hnačkami. Ešte horšia je alergia na mlieko, ktorá postihuje najmä deti. Mlieka a mnohých ďalších potravín, ktoré ho obsahujú, sa musia vzdať úplne.
Spojenec alebo nepriateľ?
Ľudia zatracujúci mliečne výrobky sú presvedčení, že náš jedálniček obsahuje dostatok vápnika a človek ho nemusí dopĺňať konzumáciou mlieka. Naopak, tvrdia, že pitie mlieka je sprevádzané vysokou spotrebou živočíšnych bielkovín. Telo sa tohto nadbytku musí zbaviť a používa na to práve vápnik, ktorý si berie z kostí, čo je, podľa nich, aj príčinou osteoporózy.
Druhý tábor tvrdí, že mlieko a mliečne výrobky sú z hľadiska príjmu vápnika nezastupiteľné. Rôzne potraviny ho síce obsahujú vo veľkom množstve, ale naše telo je schopné vstrebať z neho len malú časť.
Súvisiaci rozhovor
Len ako pochúťka
Odborníci na metabolizmus sa zhodujú v názore, že využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je vysoká. Mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré viažu vápnik do nevstrebateľnej formy a tým znemožňujú jeho využitie. Naopak, obsahuje laktózu a aminokyseliny, ktoré jeho využiteľnosť zvyšujú.
„Mlieko obsahuje všetky základné živiny," tvrdí Alžbeta Béderová, vedúca Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Až 98 percent mliečnych bielkovín organizmus podľa nej využije vo svoj prospech. ,,V mlieku sa po pasterizácii zničí 99,5 percenta baktérií, ale ostáva v ňom dostatok výživných látok." Vyhýbať by sa mu podľa nej mali len chorí ľudia.
Odborníci na metabolizmus sa zhodujú v názore, že využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je vysoká. Mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré viažu vápnik do nevstrebateľnej formy a tým znemožňujú jeho využitie. Naopak, obsahuje laktózu a aminokyseliny, ktoré jeho využiteľnosť zvyšujú.
Podľa odporcov je mlieko a ďalšie mliečne výrobky zdrojom mnohých zdravotných komplikácií. Na prvom mieste uvádzajú alergiu na mlieko, ale hovoria aj o zvýšenom cholesterole, tvrdia, že predzvesť aterosklerózy sa objavuje už u malých detí, ktoré konzumujú veľa mlieka.
Lekári však upozorňujú, že vápnik, ktorého nenahraditeľným zdrojom sú mliečne výrobky, je nevyhnutný pre pohyb svalov, prenos signálov v nervovom systéme, umožňuje zrážanie krvi a je od neho závislý napríklad aj pohyb spermií. Okrem toho mlieko obsahuje aj vitamíny A, D, B12 či B1, ale aj selén.
Môžu za alergie proteíny?
Na mlieku vyrástli celé generácie našich predkov, tak prečo sú medzi ľuďmi alergici na kravské mlieko? Podľa vedcov z Food Research Norwich a Medical University of Vienna za to môže zloženie živočíšnych proteínov, konkrétne podobnosti zvieracích a ľudských homológnych proteínov, ktorá je odrazom evolučnej vzdialenosti toho-ktorého druhu od nás.
Doktorka Clare Millsová prišla s teóriou, že v podstate všetky proteíny sú našimi potenciálnymi alergénmi. Záleží iba na tom, ako sú tieto proteíny evolučne vzdialené od svojich ľudských ekvivalentov. Na túto myšlienku priviedol vedcov fakt, že ľudia, ktorí sú alergickí na kravské mlieko, sú väčšinou alergickí aj na mlieko kozie. Málokedy sú však alergickí na mlieko získané od kobýl.
Millsová tvrdí, že proteíny konského mlieka sú zo 66 % zhodné s proteínmi ľudského materského mlieka, zatiaľ čo známe alergény z kravského a kozieho mlieka sú zhodné z menej než 53 %. Anglickorakúsky tím spočítal, že hraničnou hodnotou, ktorá rozhoduje o možných problémoch, je oných 53 %. Pokiaľ je identita proteínov nižšia než 53 %, môžu byť pre nás alergénne.
Teórii o súvislosti medzi alergénnosťou a evolučnou vzdialenosťou nahrávajú aj niektoré ďalšie fakty. Zatiaľ čo kravské mlieko a vajcia sú častými zdrojmi alergénov u detí, u dospelých sú to ryby a produkty z iných morských živočíchov.
Vedcom sa podarilo odhaliť, že väčšina alergénov zo živočíšnych potravín patrí do jednej z troch skupín proteínov. Prvou sú tropomyozíny. Sú to proteíny svalového tkaniva. Prítomné v cicavcoch, rybách a vtákoch sú z 90 % identické aspoň k jednému z mnohých v ľudských svaloch. Žiadny zo zvieracích tropomyozínov pre nás alergénom nie je.
Druhou skupinou proteínov, ktoré nám spôsobujú alergie, sú bielkoviny s takzvanou HF-rukou, ktoré sa viažu na vápenaté a horčíkové ionty. Tie, ktoré pochádzajú od vtákov a cicavcov, pre nás alergénne nie sú. Ale zo žiab a rýb, ktoré sú nám evolučne vzdialenejšie, áno.
Treťou veľkou skupinou alergénov sú kazeíny. Sú súčasťou mlieka všetkých cicavcov. Vedci analyzovali mlieko králikov, potkanov, tiav, oviec, kráv a koní. Ukázalo sa, že živočíšne proteíny ležia na hranici, na ktorej je náš imunitný systém schopný rozlišovať medzi vlastnými a cudzími. Zdá sa, že práve o tom, či túto hranicu prekročia, alebo nie, rozhoduje ich evolučná vzdialenosť.
Vyzerá to tak, že práve ona odráža rozsah rozdielov medzi zvieracími a ľudskými homológnymi proteínmi. A že sú to práve tieto rozdiely, ktoré určujú spúšťanie autoimunitných reakcií. Poznatok vedcov by tak mohol prispieť k pochopeniu vzniku alergií na niektoré potraviny, najmä na mlieko.
Ako dlho ho pijeme
Domestifikácia dobytka má dlhú históriu a jej korene siahajú do čias spred 12-tisíc rokov prinajmenšom do troch kútov sveta. Genetické analýzy súčasných plemien naznačujú, že za také miesta možno považovať takzvaný úrodný polmesiac, nížinu rieky Indus a severovýchodnú Afriku. Začiatky chovu boli späté s rituálmi, pretože pre mnohé praveké národy bol dobytok kultovým zvieraťom. Kedy sa však začalo s jeho dojením? A kedy ľudia začali piť kravské mlieko a vyrábať tvaroh a syry?
Za najstaršie svedectvo o dojení dobytka bol považovaný 4500 rokov starý sumerský vlis. Svedectvo o konzumácii kravského mlieka staré tri- až štyritisíc rokov poskytli maľby z Egypta a saharských lokalít. Britskí vedci podrobili analýzam črepy tisícky kusov pravekej keramiky nájdenej na 14 miestach celej Británie a pátrali v nich po stopách po mlieku. Využili skutočnosť, že porézna keramika do seba počas prípravy jedla nasiakla aj živočíšne tuky. Stopy po tukoch z kravského mlieka boli nájdené aj na najstarších črepoch starých 6500 rokov.