život po rozchode

robo, viem presne, co prežívaš a co vsetko sa ti premieta hlavou. pocit nepretržitej neistoty a obáv, co bude nasledujuci den. pritom aj sam ocakavas, ze to nebude mat buducnost, kedze zaujem z jej strany je v nepomere k tomu tvojmu. uz viem, ze jednym zo zakladov pevného a naozajstného vztahu je aj rovnost partnerov a rovnaky podiel na jeho udrzaní a utužovaní. chapem a je uplne prirodzené, že si ju snazíš urdraz za kazdú cenu, lebo co ak by predsa nahodou... clovek v sebe nedokaze prestat zivit nadej, nech sa akokolvek snazi a tym ublizuje len sam sebe. ako sa hovorí, nádej zomiera posledná a preto je to take tazke. vahanie obvykle neznaci nic dobre a je uz len malym krokom k ukonceniu vztahu.

robo, ja by som sa asi narovinu spytala, co od tohto vztahu ocakava a ci ti vobec ma zmysel. Aj ked ju velmi lubis, je to o nicom, ked vztah robi len jeden z partnerov a ten druhy sa tvari, ze ved nejako bolo a nejako bude. Zda sa mi, ze ona naozaj caka na nieco lepsie, a teba ma docasne, ako si pisal o tej praci. To je moj subjektivny nazor, do vasho vztahu blizsie nevidim. Ako som uz pisala, vztah by mali tvorit 2 rovnocenny partneri

Forca mas pravdu, ale ked vidis ze ta ani len nezaclenuje do svojho zivota, tak co mas cakat... nemame 18 ani 20... po 4 mesiacoch nepoznam ani jedneho jej znameho... ked sa spytam preco, ze nie je cas... myslim ze ked s niekym fungujes, resp. chodis, tak ho beries ako svoju sucast bez ohladu na to, ci riesite buducnost alebo nie. Ja nepotrebujem pocut ze to bude navzdy, taky najivny nie som a ani sam neviem ako to bude. Len potrebujem vediet ze nie som len zabavka kym nepride nieco lepsie... Niekto mi tu raz napisal ze vstah je ako praca... ak ta nebavi, zacnes hladat novu, ale do tej starej stale chodis... az ked najdes lepsiu, zo starej odides... ja ju beriem ako pracu co som vzdy chcel, ale neviem sa zbavit pocitu ze ona mna ako nieco, s cim sa momentalne uskromni, lebo situacia to tak zariadila... Jednoducho necitim ze to momentalne nechce vzdat, kazdy den mam pocit ze to skonci... na druhy den je zasa vsetko OK a takto stale dookola... pritom sme sa spolu ani raz nepohadali, vyborne si rozumieme, sme skoro rovnaky... ale... ona chce nieco viac.. mysli si ze je viac... a do takehoto cloveka ja som sa zamiloval... nie je to paradox? sam viem ze to nie je dobre, ale nedokazem tomu odolat... je to ako bezat za rychlikom, stale sa ho snazis dobehnut a on ti unika...

Robo, podla mna tomu nechaj volny priebeh a hlavne CAS. Mozno len nechce riesit nejak svoju buducnost alebo si robit nejake plany, ktore nakoniec aj tak nevidu. Mozno sa predtym sklamala a teraz to radsej nechava tak a berie to tak, ze sa uvidi co bude. V kutiku duse to mozno chce aj ona, ale mozno sa len boji, ze to nevide, tak ako sa bojis aj ty. Ber to tak, ze co sa ma stat, to sa aj stane a ked mate byt spolu navzdy, tak aj budete.

Robo, ver, ze tomu nezabranis a ked nebudes mat teraz dost sil , tak to neskor pride, ale zasa mozno nie. Ja ked som mala 18, tak som tiez nebrala svojho partnera az tak vazne a potom som dospela, ale on sa zasa zmenil a prestal to brat vazne... Ale ked si presvedceny, ze to tak dopadne, tak potom nie je co riesit, asi by si to mal skoncit cim skor, ale utrpeniu sa asi nevyhnes, na to bohuzial nie je ziadny recept, ako by to malo menej boliet alebo uplne prejst...Ale podla mna, ked je to tak ako pises, tak tiez nebudes mat dost sil to ukoncit a budes cakat, pokym sa tak rozhodne ona sama...

Samozrejme preklep... spravne je... uz teraz viem ze ma NEBERIE tak ako ja ju...

No ako tu citam vase prispevky, necaka ma nic dobre... je to strasny pocit, ale uz teraz viem ze budem trpiet ako pes... zatial to s priatelkou vsetko funguje, ale uz teraz viem ze ona ma berie tak ako ja ju... ja som sa zamiloval, aj ona mna lubi, ale berie ma ako nieco prechodne, sak teraz pohoda, potom sa uvidi... Je mi strasne, viem ze v minulosti som to aj ja robieval, ked sa ma priatelka spytala ako buducnost tak som odvetil sak neries, nechaj tomu volny priebeh... vzdy sa to skoncilo... A teraz som na opacnej strane ja... viem ze sa to skonci... otazne je kedy... citim sa ako v cele smrti, ktoru milujete, dakujete za kazdy dalsi den, ktory v nej este stravite, aj ked viete ze pride koniec... len dufam ze to bude rychle a bezbolestne... aj ked bezbolestne to uz nebude... Viete mi poradit ako sa odputat? Nejaku prevenciu proti tvrdemu padu? Ak by sa to skoncilo teraz... neviem ako skoncim... Neviem si predstavit ze by som sa este niekedy zamiloval...

Vidim, ze tu prispieva len zenske pokolonie, tak pridam aj muzsky nazor na vec.
Ja som mal tiez krasny vztah skoro 4 roky, bez hadok, vycitiek, rozchodov. Jednoducho vzdy sme nasli zlatu strednu cestu a obom to vyhovovalo. Miloval som ju, stale rovnako ako prvy den, daval aj najavo svoje city-vsetko co zena potrebuje (po citovej stranke) ona dostala.
Neviem co sa stalo dodnes (resp. sa zalubila do kolegu) a mna nechala. Bol to moj prvy vazny vztah, a mal som uz roky v ktorych sa muzi zenia, takze nebolo to pubertalne poblaznenie. Mysli s odstupom casu ze som bol na nu trochu naviazany ale je to asi normalne v prvom vaznom vztahu. Ked mi povedala ze je koniec, nerobil som ziadne sceny, nie som ten typ cloveka. Jednoducho som jej povedal, ze ak to tak citi a je presvedcena ze ma nemiluje tak je to v poriadku. Ved nutit niekoho aby ho miloval je nemozne. Rozlucil som sa s nou, s jej rodicmi a isiel svojou cestou. Dnes viem, ze vsteky veci sa nedeju len tak. Nebol by som teraz tam kde som, nebyt toho rozchodu. Bolo to velmi smutne, mal som aj tazke obdobie v praci a vsetko sa rucalo v jeden okamih. Ale clovek musi zazit aj rozchod ktory boli aby si uvedomil ine veci. Ja som zato vdacny.
BTW, aj ja sa pristihnem, ze nanu myslim sem tam. Teraz som single a statny. Venujem sa praci, sportu,...

lucy liu, precitaj si predchadzajuce prispevky a dozvies sa ako to zvladam. Je pravda, ze na byvaleho zabudnes, ked stretnes novu lasku, ale musi to byt 100 percentna laska/to znamena, ze ked ti pride sms, mail, od ex, ze stretnime sa, nebudes reagovat, aj ked to velmi laka/To byva pre cerstvo rozidenych a nasledne zalubenych veelmi tazke.
Moje...je super, ze priznavas, ze ty si robila chybu, bola si naivna. Je to o nicom, ked sa stale rozchadzate a schadzate, nasledne hadky a udobrovacky, sluby a sklamania. Naco je to dobre? Rok si sa trapila, tu dobu si mohla vyuzit urcite racioalnejsie:-):-)

Takze ako vidite moj rozchod trval skoro rok pokym som to pochopila, ze to asi nepojde a preto vy by ste sa mohli vyvarovat chyb, ktore som urobila ja, cize zbytocnych druhych sanci...A inak od posledneho rozchodu ked ubehli 2 mesiace som bola schopna sa zaujimat aj o inych muzov, ale to uz fakt si myslim, ze len preto, lebo som si ista, ze by to uz neklapalo po tolkych sanciach...