Depresia

Príspevok v téme: Depresia
layla

Caute vsetci!Rozhodla som sa zalozit tuto temu pretoze ma uz dlhsi cas zoziera prave depresia..ja sa proste neviem z nicoho tesit:(mam len 16 rokov ale velmi sa trapim,hocico ma dokaze rozhodit,nikdy nie som stastna a mala som uz aj take myslienky na samovrazdu:(prosim kto ma podobne problemy nech mi napise alebo poradi co s tym mam robit,ku psychologicke som chodila ale nepomohla mi a lieky brat nchcem.

Súvisiaci obsah

Dusana

Ahojte,chcela by som sa s niekym poradit.Uzivam tablety Xanax 7 rokov,mam pocit,ze bez nich to uz nepojde..Mam 35 rokov a rada by som mala este jedno dieta.Velmi sa vsak bojim,aby to nemalo na dietatko nejaky vplyv.Mate s tym prosim nejake skusenosti?

fidorka 2

pre ele: áno tie rodinné problémy ešte pretrvávajú a moje depresie tiež, všeličo som skúšala a nič neviedlo k zlepšeniu tak teraz to riešim spôsobom, že už skoro poobede po 15.00 h užijem prášky na spanie a keď sa prebudím po 20.00 tak užijem ďalšie aby som tie svoje problémy prespala, lebo som nenašla iné riešenie. Ráno sa skoro zobúdzam okolo 3-4 hod. vtedy pozerám televíziu, alebo čítam, a keď už svitá tak idem von do záhrady niečo popracovať. Milujem skoré letné rána, ten svieži ranný vzduch je balzam na moju dušu. Samozrejme antidepresíva pravidelne beriem. V poslednej dobe som zistila, že energiu mi dodáva ibalgin a zároveň mi zlepšuje aj celkovú náladu, takže ho užijem v prípade keď mám väčší nápor práce. Určite je škodlivý, ale vždy je to menšie zlo ako sa umárať únavou a psychickými problémami. Keď to tak celé zhrniem tak sa mi zdá že som asi závisláčka na uspávacích práškoch a ibalgine, pretože sú to moje barličky pomôcou ktorých prežívam.

ele

Fidorka2,prepáč že sa pýtam,ale ako sa máš? Je to stále doma rovnaké? Viem že si v tejto téme veľa písala.

Teňo BJ

"Moja" milá, nechcem vyčítať vek, ale predsa. Psychológ je na určovanie diagnózy a psychiater ju následne lieči. Tak neviem odkiaľ si zobrala, že trpíš depresiou. Prípadne zmeň psychológa.

ketsut

Ahojte...je tu niekto taký, kto prestal užívať antidepresíva...myslím ukončil liečbu. Nemal pocity slabosti, nekľudný spánok?
Možte mi napísať, ako ste sa cítili vy?
Ďakujem za rady....

ele

postransky, no je to smutný príbeh, ale uvedom si, že mnoho ľudí má rodinné problémy, problémy s rodičmi, v zamestnaní a depresie nemajú. Záleží len na vnútornom postoji k danej situácii.Zaujala ma časť keď spomínaš, že po svatbe si čakal pomoc od rodičov, že iní pomáhajú deťom. Ver mi že to tak nie je. My sme od rodičov jedných aj druhých nedostali ani korunu a prežili sme. Uvedom si že rodičov tvoja výchova až do dospelosti stála nemálo peňazí. A iste aj tí rodičia majú právo na dôstojný život a užiť si trocha viacej keď im už deti odrástli. Iba ak by boli bohatí a nechceli, to by potom bola iná situácia. Je na každom z nás ako si zariadi život a krok za krokom sa dá všetko riešiť.Len sa treba zbaviť akejsi sebaľútosti a pocitu nedocenenosti. Samotné antidepresíva ti tvoj život nezmenia, musíš sám chcieť, ale neradím ti ich vynechať. Musíš skombinovať jedno s druhým, snahu chcieť situáciu zmeniť a riešiť a pomôcť si aj antidepresívami. Ty sám budeš vedieť kedy nastane čas, že lieky nebudeš potrebovať.
Dobre to napísala hlavicka.

hlavicka

najlesi liek na depresju su luda sktorym sa muste casto rospravat smiet sa a nic si netreba brat do hlavi a toje ten pravi liek

postransky

...dobrý deň,
ja nechcem nikoho poučovať ani kritizovať.Som ten posledný,kto na to má právo.
V auguste budem mať 41 rokov.Depresiou trpím už od r.1989 keď som sa vrátil z voj.zákl.služby,kde som zažil veci,na ktoré som nebol psychicky pripravený.Predchádzalo tomu detstvo s otcom,ktorý ma síce materiálne zabezpečil,na po citovej stránke mi vedel dať akurát na javo aký som neschopný a ako ma má plné zuby,keď som nevedel niečo po ňom zopakovať hneď,ako mi to iba raz ukázal.Ja som v ňom nevidel útočisko,kamaráta,milujúcu bytosť.Iba diktátorskú autoritu.
Vojne predchádzal 4-ročný šikan na strednej škole.Trpel som ako kôň,no nemal som za kým s tým ísť.Mama bola fajn no potreboval som vtedy "otca".
Keď som sa vrátil z vojny,po pár dňoch,doteraz si na to pamätám,stalo sa to v záhrade u mojich rodičov,ako ma niekto zrazu zo sekundy na sekundu preprogramoval,ma zrazu oblial-vošla do mňa clivá,pochmúrna,strašne smutná nálada.Šokovalo ma to,veď už som bol doma,tak prečo?
psychiatrovi som chodil,bral antidepresíva.Nálada sa mi však už nezlepšila.Bolievala ma hlava.Necítil som radosť,šťastie.Potom som však spoznal moju budúcu manželku.Pocítil som lásku a zdrav. stav sa mi začal zlepšovať.Moja svokra však bola proti tomu,aby jej jediná dcéra chodila so mnou.Nebol som vhodná partia.Manželka otehotnela a zobrali sme sa.Od vtedy však začalo pre nás peklo.Svokra spravila už na svadbe strašný cirkus.Moja rodina,keď to videla,odvrátila sa odo mňa a mojej manželky.Nikto nám s ničím už potom v živote nepomohol.99 percent,problémov bolo na nás samotných.Bývanie,živobytie,pomoc s malým synom...Keď som videl,ako iní rodičia pomáhajú po svatbe svojim deťom,postupne ma to začalo pomaly,ale isto deptať.Ostal som bez nálady,nič sa mi nechcelo,manželke som prestal prejavovať svoje city,dokonca som ju prestal oslovovať menom.Uzavrel som sa do seba.Manželka ma na toto všetko viac krát upozornila.Nedal som si povedať.
Pred troma rokmi si našla známosť,ktorá vuústila do vážneho vzťahu.Vtedy som sa spamätal.Išiel som k psychiatrovi,no už bolo neskoro.Manželka je rozhodnutá začať nový život s novým partnerom.Ešte sme sa nerozviedli,no už len spolu bývame.
Uvedomil som si,že som si sám na vine.Manželke som o svojich problémoch porozpával,no už bolo neskoro.Povedala mi,že som jej o tom mal povedať hneď,veď mi to roky vyčítala aký som.Mala pravdu.Vedomie,že sa mi vlastnou vinou rozpadáva rodina,ma úplne zlomilo.Bral som už vtedy znovu antidepresíva a snažil sa získať si znovu lásku mojej ženy.Zo začiatku to vyzeralo,že sa mi to darí,snažila sa aj manželka,dať nás znovu do hromady.Tešil som sa,antidepresíva spolu s nádejou zaberali a mne začalo byť pomaly lepšie.
No potom mi oznámila,že chce byť ku mne férová a nechce mi dávať zbytočnú nádej.Povedala mi,že si uvedomila,ako to nemá medzi nami už význam a že cíti,ako by chcela zvyšok života prežiť s tým druhým mužom.
Veľmi som vetdy plakal.Zdrav.stav sa mi zhoršil.Máme spolu tri deti a pritom s tým najmladším som bol vyše štyri roky na materskej dovolenke.Na svoje deti som veľmi citovo naviazaný.
Teraz už beriem štvrté antidepresíva no bez zjavného účinku.Psychiatra mám dobrého,chodím aj ku psychológovi.K depresiám som dostal ešte aj strašné úzkosti a pocity strachu.A to mi pred tým ešte zistili zápal sliznice žalúdka,spôsobený vraj Helicobacterom.Bol som 2-krát liečený antibiotikami,no žalúdok bolí ďalej.Mám predpísanú diétu a Helicid.Zistili mi zníženú imunitu.
Stratil som rodinu,neviem sa dostať zo svojich z.problémov,nemám úspory a ani zamestnanie.Ak existuje peklo,tak som v ňom.Plačem skorokaždý deň
Nepodceňujte depresiu.
Hľadám tu pomoc,ak viete niekto poradiť,tak mi napíšte prosím vás.
Ďakujem