Posledné mesiace nemám vôbec na nič chuť. Postupne strácam chuť do života, do učenia, ktorú by som teraz tak potreboval, kedže študujem na výške. Vo viacerích osobných veciach sa mi nedarí, som často do seba uzatvorený, čo aj pramení pri mojom dennom režime. V podstate nemám priatelov, len znýmych, ktorých však nie su pre mna o nič viac len ako ludia s ktorými raz za čas prehodím slova. Niekedy uvažujem či má moj život zmysel, kedže sa mi nedarí takmer v ničom a odtial aj pomýšlam na sebevraždu. Nezažil som čo to je láska a aj ked som sa o to par krat snažil vždy to nevyšlo. A prave mam pocit že tieto nevydarené známosti ma najviac pripravuju o chut do života. Ked si zmyslím na buducnost, nevidím ju vobec prívetivo, kedže to čo by som mal raz vyštudovat nebude moc finančne ohodnotene. Celý tento moj stav udržiavam na uzde tým že raz za čas idem do prirody, do lesa, alebo čítam knihy ktoré ma zaujímaju. Ale všetko toto ma len kratkodobý účinok, len akési predlžovanie mojho stavu. Mám 20, a počas detvstva som bol velmi veselý, a na fotkách usmiaty, uplne iný človek. Ked ich vidím ani sám nemožem uverit že som to ja na nich. Teraz sa neviem vobec usmiat...
Je to depresia alebo čo iné?
Ahoj, ja som tiez z Bratislavy.
ja som bola v lese vcera, urobila som par peknych fotiek...
inak sa alexis suhlasím, ked už mame tolko tu spoločného prečo to nevyužit :)
neia, no ja chcem ist tiež von do lesa, aj hned teraz by som šiel. No dnes mam napríklad uplne v pohode náladu, depky a ani uzkost necitim. - je to jednoznačne sposobnene tým že som bol dnes od rana v spoločnosti a v podstate a uspešný v škole som bol. Aspon viem že čo na to najviac vplíva - SAMOTA, ŠKOLA a jasne že aj dalšie veci
Ahoj,viem presne ako sa citis, navaly depresie , nechuti, apatie...ja sa do tychto stavov dostavam permanentne, cyklicky, s trvanim smutnych 4 rokov ...i ked mnoho ludi krutia nechapavo nad tym hlavou ja si jednoducho neviem pomoct a "vyrvat" to zo seba...lieky, dobre na "momentalne" potlacenie ale riesenie to veru nie je...podobne to snazim odburavat to prechadzkami, aktivnym sportom, vyrazenim si s kamaratmi a podobne ale vsetko je len docasne a velmi kratkodobe... ono si treba si hlavne uvedomit z coho to vyplyva , co je skutocnou podstatou a snazit sa o zmenu a na predovaniu ziskat pocit stastia ;) ...pripadne skusit a nehanbit sa navstivit odbornu pomoc...cas rychlo bezi je toto je zdlhavy proces, nie je to jednoduche ale drzim ti palce i vsetkym ostatnym s podobnymi pocitmi :)..
p.s.: RNG: dik za info (skusim)
ja by som sa isla prejst do lesa:( a rada, aj hned keby nebolo tolko hodin...
a budeme v podstate nieco ako internetovi kamosi :)
no to je dobry napad... co keby sme sa tu niekolki pozbierali a zacali si pisat na icq....vytvorime spolocnu miestnost a bude sranda aspon :))
Jenoznacne potrebujes clovek as ktorym sa da pokecat a zabavit.
Odkaz pre Lambda.Stou prirodou to robis super tam sa clovek najviac zrelaxuje.Skus nadviazat viac dobrych kontaktov ked len cez intarnet ved aj na to je dobry.Kamarati su viac ako skola.
