Posledné mesiace nemám vôbec na nič chuť. Postupne strácam chuť do života, do učenia, ktorú by som teraz tak potreboval, kedže študujem na výške. Vo viacerích osobných veciach sa mi nedarí, som často do seba uzatvorený, čo aj pramení pri mojom dennom režime. V podstate nemám priatelov, len znýmych, ktorých však nie su pre mna o nič viac len ako ludia s ktorými raz za čas prehodím slova. Niekedy uvažujem či má moj život zmysel, kedže sa mi nedarí takmer v ničom a odtial aj pomýšlam na sebevraždu. Nezažil som čo to je láska a aj ked som sa o to par krat snažil vždy to nevyšlo. A prave mam pocit že tieto nevydarené známosti ma najviac pripravuju o chut do života. Ked si zmyslím na buducnost, nevidím ju vobec prívetivo, kedže to čo by som mal raz vyštudovat nebude moc finančne ohodnotene. Celý tento moj stav udržiavam na uzde tým že raz za čas idem do prirody, do lesa, alebo čítam knihy ktoré ma zaujímaju. Ale všetko toto ma len kratkodobý účinok, len akési predlžovanie mojho stavu. Mám 20, a počas detvstva som bol velmi veselý, a na fotkách usmiaty, uplne iný človek. Ked ich vidím ani sám nemožem uverit že som to ja na nich. Teraz sa neviem vobec usmiat...
Je to depresia alebo čo iné?
zavisi od toho, ako moc to pocitujes, chyta ta aj nieco ako panika, stiahnute hrdlo, busenie srdca, neprichadzaju ti myslienky - ten strach je proste prilis velky, nejde o obycajnu tremu.
ja ked mam napr. vyjadrit svoj nazor pred triedou, tak nastane extremny prival tepla a asi aj to cervenanie, mam socialnu fobiu?
pozri vedla vpravo na reklamny stlpcek - Doplnky vyzivy (RNG) a kontaktuj ich, lebo v ponuke to sice nemaju, ale vedia objednat alebo ti aj poradia nieco ine.
inak ten "St Johns Wort" sa da normálne v lekárni zohnať?
ja som s tym v skole mala hrozne problemy, strasne som sa bala a triasla som sa, a nepreslo mi to ani cez hodinu, a nevedela som absolutne mysliet, nevedela som sa sustredit na nic, nevedela som vyrata kolko je sto delene desat pri premene jednotiek a chodim na vysoku a z matiky teda rozhodne tupa nie som, nevedela som urobit nic, bol to hrozny stres, bala som sa pohnut, poziet inde a tak to bolo pre mna hrozne unavujuce.
ved ti vravim, skus St Johns Wort, ako radil RNG, to kvoli uprave hladiny serotoninu, ktora ti pravdepodobne sposobuje vykyvy nalad a depresie. A ked ani to nezaberie, potom jedine psychiater a synteticke lieky, ale neviem, ja som proti tomu. a skus nejaku motivacnu pozitivnu literaturu, ved rad citas.
ja v každom prípade niečo budem musiet urobit.. nemožem nechat len tak bokom svoje problémy.. zistil že takto to dalej nejde
lambda tak to ta ukludnim,ty nemas socialnu fobiu, lebo by si sa pred tych ludi nepostavil a neodprezentoval, hoci sa v tej teme vyznas. Si jednoducho uzavretejsi typ cloveka s obcasnymi depresiami, no kto ich nema dnes?? :) nemoze byt kazdy extrovert a "lev salonov", si jednoducho iny a urcite najdes ludi, ktori ta budu brat takeho aky si, aj nejaku dobru holku, nie kazda hlada machrov, ver mi :)
dakujem ti za to, no v podstate som si tam par veci na seba našiel.. hlavne teraz ked som prvák na výške a ked nepoznám dobre svojich spolužiakov tak mavam také pocity, že ked idem na hodinu tak sa mi rozbuší srdce, alebo je mi tažko v žaludku, či sa aj trochu potím.. no vždy to su akoby nejaké zažiatky.. vždy len na začiatku. Ked začne ta hodina všetko sa už da do normalu..
S tým vystupovaním v spoločnosti, no neviem, ja by som mal určite problém prezentovat niečo v čom niesom dobrý. Ale ak by sa to jednalo nejakej zaujmovej sfery, napr. na našej škole prezentovat svoju prácu - napr. nejaka prednáška z velkej moravy (ktorá ma docela zaujíma) tak by som to aj zvladol, síce by tam bola tréma, ale taka v norme, asi aku maju kazdí.. raz som tak už niečo vyskúšal a "prežil som to" :)
Vidím že tu sociálnu fóbiu asi naozaj mám. Teda určite ju mám, leto to aký vlastne som medzi ludmi a doma tak to je niečo neporovnatelne..
