Posledné mesiace nemám vôbec na nič chuť. Postupne strácam chuť do života, do učenia, ktorú by som teraz tak potreboval, kedže študujem na výške. Vo viacerích osobných veciach sa mi nedarí, som často do seba uzatvorený, čo aj pramení pri mojom dennom režime. V podstate nemám priatelov, len znýmych, ktorých však nie su pre mna o nič viac len ako ludia s ktorými raz za čas prehodím slova. Niekedy uvažujem či má moj život zmysel, kedže sa mi nedarí takmer v ničom a odtial aj pomýšlam na sebevraždu. Nezažil som čo to je láska a aj ked som sa o to par krat snažil vždy to nevyšlo. A prave mam pocit že tieto nevydarené známosti ma najviac pripravuju o chut do života. Ked si zmyslím na buducnost, nevidím ju vobec prívetivo, kedže to čo by som mal raz vyštudovat nebude moc finančne ohodnotene. Celý tento moj stav udržiavam na uzde tým že raz za čas idem do prirody, do lesa, alebo čítam knihy ktoré ma zaujímaju. Ale všetko toto ma len kratkodobý účinok, len akési predlžovanie mojho stavu. Mám 20, a počas detvstva som bol velmi veselý, a na fotkách usmiaty, uplne iný človek. Ked ich vidím ani sám nemožem uverit že som to ja na nich. Teraz sa neviem vobec usmiat...
Je to depresia alebo čo iné?
lambda, ako keby som citala o sebe:( az na par malickosti, ale inak mam presne tie iste veci v hlave:( a je mi velmi smutno
ach lambda co by som dala za takeho priatela ako si ty :)) ja som tiez nieco take ako ty a chcela by som kamaratov co by mali prave rovnake zmyslanie. Ale v mojom okoli mi nikto okrem mojej sestry nerozumie :(
Ahoj :) jamam tiez teraz podobne obdobie ako ty , depresia ci co to je ..mala som aj neake zdrav. problemi ale po vysetreniach som vraj uplne v poriadku tak to bolo asi zo psychiky. mam sice priatela ale uz asi 2 tyzdne je prec v inom meste a pojde o chvilu do zahranicia, a so skolou sa mi nedari prilis ..mam poslednu sancu to skusit..
Ale pokial ide o to co si pisal tak ani ja neznasam diskoteky aj ked obcas idem do mesta si sadnut an caj s kamosmi ale odkedy studujem v inom meste tak na kamosov neni cas a mam ich cim dalej menej, a do lesa tiez chodim rada.tak sa neboj podla mna je urcite viac ludi ako ty :)aj mne sa obcas zda ze ludi ktori maju podobne hodnoty ako ja je malo , je ich urcite menej ako tych ostatnuych ale kto hlada najde , mozno treba hladat vioac ale stoji to zato :)..mozno sklus neake organizacie alebo take nieco ..v ba toho je dost urcite ..
Na zlepsenie nalady su rozne potravinove doplnky. V zime je to casto s nedostatku vitaminu D, treba brat napr olej z tresky.
Casto je to vec neurotransmiterov, vtedy pomaha St Johns Wort, 5-HTP alebo SAM-e.
no ale vieš, pre mna diskoteka nič neznamená, je to niečo ako keby si mi chcel dat nasilu fajčit cigaretu.. to jednoducho nejde. Neviem o čom by som sa s tými ludmi tam bavil.. Nemám rad ked sa prave ja musím prisposobovat tomu čo nechcem. Prečo by som mal chodit niekam tam kam nechcem? Prečo nemôžu apson niektorí ludia robit to čo ja?? prečo to musím byt prave ja čo sa ma k niečomu prisposobit? Sám seba by som klamal ak by som tam mal chodit..
Som na tom podobne ako ty lambda, ale katty19 ma pravdu, zacni nadvazovat kontakty, bud otvoreny k ludom a potom to uz pojde samo.....ja pracujem vo velkej firme, kde som si nasiel takto mnoho priatelov, s ktorymi som sa zacal stretavat aj mimo prace, a chodim s nimi aj do "spolocnosti"- obcas tie diskoteky, bary a tak...netreba sa bat. Treba zacat komunikovat s ludmi, inak si nikoho nenajdes.....nebol som komunikativny ani spolocensky, ale okolnosti ma k tomu donutili(vojenska sluzba, praca) a teraz som velmi rad....treba zacat od seba a necakat na nikoho...a neboj sa chybnych krokov, lebo prave tie ta posuvaju blizsie k cielu
Som na tom podobne ako ty lambda, ale katty19 ma pravdu, zacni nadvazovat kontakty, bud otvoreny k ludom a potom to uz pojde samo.....ja pracujem vo velkej firme, kde som si nasiel takto mnoho priatelov, s ktorymi som sa zacal stretavat aj mimo prace, a chodim s nimi aj do "spolocnosti"- obcas tie diskoteky, bary a tak...netreba sa bat. Treba zacat komunikovat s ludmi, inak si nikoho nenajdes.....nebol som komunikativny ani spolocensky, ale okolnosti ma k tomu donutili(vojenska sluzba, praca) a teraz som velmi rad....treba zacat od seba a necakat na nikoho...a neboj sa chybnych krokov, lebo prave tie ta posuvaju blizsie k cielu
i keby mi mnohí povedali, hanbi sa, ja sa hanbiť nebudem, lebo čo hovorím vychádza z môjho presvedčenia, z mojich skúseností, z mojej podstaty, som jednoducho sám sebou a je to dobré:)
nemám sa začo hanbiť, pretože som sám sebou a moja duša je dobrá, je vnímavá a hlboká a ja sa za ňu nehanbím
ide o určitú otvorenosť, nebojme sa zostať samy sebou
