zdravim vsetkych.o par mesiacov sa mi ma narodit dietatko. bolo planovane, tesili sme sa. vsade tu vsak citam o potratoch a temy isla by som na potrat len ak by bolo postihnute... a to je moj pripad. pred mesiacom mi zistili, ze dietatko, ktore cakame, bude mat downow syndrom. bola to hrozna rana, sok.no svoje babo nadovsetko lubim a nedokazem sa ho vzdat. rastie vo mne, citim ho a uvedomujem si aka tazka uloha nas caka.moj partner ani len neuvazoval,aby sme ho dali do ustavu alebo ukoncili moje tehotenstvo. vravi, ze je to nase babo a ze to tak malo byt.spolu to dokazeme.chcem sa obratit na ostatne mamicky, ktore maju podobne deti ako ja, aby mi napisali svoje skusenosti a proste vsetko, ako to zvladaju, dakujem.
Necham si to dietatko
inac aj normalne deti sa niekedy tazko zvladaju v puberte. pocula som od mojej kolegyne, ze jej jej starsi syn prerasta doslova cez hlavu, neda sa zvladat, poslal ju uz aj do... a dal facku vlastnej matke... a to je uplne normalny z genetickeho hladiska, takze pozor na slova
lea chces tym povedat, aby si dala to babo zobrat?? nechapem ludi ako ty...
Dievcata, vy sa tu vsetky nadchynate tym, ake je krasne starat sa o postihnute dietatko a kolko lasky vam da. ale co ked bude vacsie? sama som pracovala v skolstve aj s takymto chlapcekom a bol skutocne nezvladnutelny, hyperaktivny, bol integrovany v triede so zdravymi detmi, ale neustale vyrusoval a vyzadoval si pozornost. Kamaratka zase posobi ako vychovavatelka v ustave pre mentalne postihnutu mladez a hovori, ze je horror zvladat tieto deti zo sexualneho hladiska. velmi skoro a silne sa totiz u nich prebudza sexualny pud a to moze byt ozaj tazke zvladat. takze vsetko ma dve stranky. ako babatko je to rozkosne, ale kto bude zvladat tinedzera ci dospeleho cloveka?
sice mam len 15 rokov a mozno si mnohi poviete ze naco sem vobec pisem ved som este nic nezazila aj tak sa chcem vyjadrit...neviem co by som robila na mieste mamicky ktora sa dozvie ze jej dieta bude nejakym sposobom postihnute ...ale tym mamam co sa rozhodli babo si nechat odkazujem nech sa nikdy nevzdaju aj ke to bude vyzerat zle ..lebo ziadna tma netrva sto dni ...mnohi ludia dnes trpia za minulost a obavaju sa o buducnost...a nikdy nezistia aka je pritomnost krasna...len sa teste z kazdeho okamihu ktory vas bude cakat ..vas ako rodinu...lebo o tom je zivot..treba ho zit nie len sa strachovat ako bude potom a hovorit si ze ako mozem byt stastny ked...alebo stastny budem az ked...
zapamatajte si ze najhorsim peklom je nenaplneny zivot....
drzim vam palce:). ja si nemozem pomoct, ale podla mna je ta stranka prehnane deprimujuca..
je to krasna stranka www.anjeliky.sk je to vsetko take tazke, dufam, ze to zvladnem, nie som taka silna ako si o mne vsetci myslia.najhorsie je cakat, co bude dalej, co bude zajtra. neviem si predstavit, ze by moje babatko zomrelo. stale sa pytam, preco sa to stalo prave mne?
:(, www.anjeliky.sk
a nemate link na nejake stranky na nete, ako sa vysporiadat so stratou dietatka?dakujem
clovek sa zmieri so vsetkym, sok z toho ze nase dietatko ma downa trval len niekolko dni,aj tak si ho nechame a dame mu vsetku lasku sveta. dalsi sok vsak prisiel necakane, lekari po dalsich testoch vraveli, ze babo je slabe, ma slabe srdiecko a nemusi prezit..vraveli, ze mame ratat s najhorsim.tak toto som fakt necakala, nechcem o babatko prist, je to tak tazke, kazdy den cakat ci este vo vmne zije.neprajem to zazit nikomu a dufam ze vsetko dobre dopadne.
ja mam tiez syna s dawnovym syndromom ma 3roky a pre mna je tym najkrajsim a najsikovnejsim dietatom pod slnkom prezili sme toho vela tazke aj zle chvile ale dnes by som nemenila a do ustavu by som ho nikdy nedala a prave dnes som sa sa dozvedela ze budeme mat 2 babo neprajem si nic ine len aby bolo zdrave a ok vela sily a drzim palce pa pa