Ahojte, nevedela som do akej temy sa zaradit tak som tu. Je tazke opisat moj problem, ale v kratkosti je to asi o tom, ze zijem sama s mamkou, ktora je uz 7 rokov nezamestnana a ide to s nou dolu vodou. Je to dlhodoby problem, psychycky a samozrejme aj financny, pretoze ja uz nevladzem vsetko platit sama a na druhej strane jej ani nechcem stale nieco vykrikovat. Lenze ona nema zaujem o ziadnu pracu...vzdy mi povie, ze je problem vek, zdravotne problemy a podobne. Viem ze pre starsiu generaciu je tazke najst pracu a tu na vychode obzvlast, ale ja uz nevladzem byt na vsetko sama. Okrem toho sa chcem osamostatnit, lenze nemozem ju nechat opustenu. Poradte, ako donutit cloveka aby sa nad sebou zamyslel?? Som zufala...Dakujem...
Pomozte prosim
Change: to urobi kazdy kto ma svedomie. Snad sa mi to raz podari poriesit aj ked neviem ako...
Ahoj Zufala.No to od Tvojej mamy nie je pekne,ze sa k Tebe takto sprava.Je dospela zena a mala by sa zamysliet nad tym,co robi.Vek na to uz ma.Nie je mozne,aby si jej do nekonecna financne pomahala.Je pravda,ze je to Tvoja matka,clovek,ktory Ta porodil a vychoval,ale zas na druhej strane aj Ty mas pravo na vlastny zivot.Skus ju zaregistrovat v nejakom studentskom centre,ponukaju brigady aj pre nezamestnanych,nech si zacne znova osvojovat pracovne navyky,a skuste spolocne najst nejake riesenie situacie.Drzim palce.pa
Hovorime o tom stale. Vie ze chcem odist, pretoze priatela mam z ineho mesta a najneskor po skole sa stahujem k nemu. Ale zrejme kym sa za mnou nezavru dvere, tak to s nou nepohne. Neviem, niekedy mam pocit ze jej strasne krivdim, ale mozno je to uz moj hnev a zaujatost...
Ked si povedala že jej je všetko jedno, to znamená, že aj tvoj život je jej jedno?To ako od matky naozaj nieje pekné.Skús ju pripraviť ale rázne na to že máš vybavený podnájom niekde a ked skonsčíš školu odchádzaš.Nepýtaj sa či môžeš proste odíd. Ako tovoja mama si predsa musí uvedomiť že chceš mať aj ty svoj vlastný život.Toto jej nemôže byť jedno.A už ste sa o tom rozpravali?
Nuz, vo vela veciach mate pravdu a ja si ich uvedomujem. Ibaze ona uz u nejakeho psychiatra bola, ale dal jej lieky a bolo to este horsie. Bolo jej uz uplne vsetko jedno, nic ju nerozhadzalo, proste svet gombicka... Ja uz len cakam nech dostudujem a odchadzam...a potom uvidime. Chcem mat svoju rodinu a ona to bud pochopi, alebo...alebo neviem. Okaslat ju nemozem, lenze donekonecna pomahat sa tiez neda.
precitala som si vsetky prispevky a myslim si ze v tomto pripade tvoja matka potrebuje prof. pomoc a to psychologa a ked neomoze ten tak psychiatra a treba s nou jednat razne ona ta dusevne vydiera ona vie ze ju nenechas samu a z toho tazi nehovorim ze to robi uvedomele, ze j zla,ale prave preto treba vyhladat pomoc,a ked zistis po konzultacii s odbornikmi,ze to nie je neaka vazna porucha tak trba byt nekompromisna drzim ti palce budes to mat tazke ale kedto chces riesit ta myslim si ze len takto
Ahoj mám podobný problém aj ked nie až takto, pozri tvoja mama si uvedomuje že má u teba podporu,je to na jednej strane normálne ale na druhej ti musí dovoliť dýchať.Čo keby sa ti niečo stalo, alebo by si prišla o prácu. Nechcem byt svina ale čo by robila potom.Možno by si mala vážne zakročiť, pretože pokiaľ si bude uvedomovať že budeš všetko platiť nepohneš s nou.Samam jej nájdi nejakú brigádu, a povedz že odchádzaš.Ja viem že je to kruté ale je to nefér od tvojej mamy neviem či ma aj nejaké vážne zdravotné problémy, to budeš takto žiť až neviem dokedy a čo ked sa tvoja mama rozhodne dožižť 110 rokov, to treba riešiť.Neviem predajte byt kúp jej nejakú lacnú garzónku a odíd.Povedz jej o tom.Nehovorím aby si sa na nu vykašľala je to tvoja mam preboha,ale aj ona tebe musí dať voľnosť.Ved by si ju chodila navštevovať a pomáhať jej.Ale čo keby si sa chcela vydať a mať deti čo potom?
skús neurológa alebo psychiatra.Ten by jej mal napísať nejaký nootropil alebo iné antidepresívum. Mal som ten istý problém. Hlavne keď sa nejak zamestná aj keď len hádzať žabky