Ahojte.Ako by ste riesili tuto situaciu?S priatelom sme spolu 9mesiacov.Prve dva sme boli spolu takmer kazdy den,potom bol 2mesiace v BA a videli sme sa len cez vikendy.Teraz sa vratil domov a kazdy vikend sa hadame kvoli tomu,ze nie je ochotny najst si chvilku casu pre mna a spolocnu prechadzku do prirody.Zije v dome s jeho mamou,otca uz nema.Chapem,ze sa musi postarat o dom,zahradu aj o mamu,ze musia ist na nakup a na navstevu.Ale stretnut sa s nim 3x do tyzdna (sme spolu 2-3hodinky malokedy viac)po praci,ked je unaveny a uteka domov,lebo uz ho caka mama,ktora mimochodom este stale nevie,ze sme spolu,sa mi zda trosku malo.Respektive ma nebavi stale behat po obchodoch,nieco vybavovat,stretavat sa s jeho kamosmi,ked mame aj tu minimalnu moznost byt spolu a podobne.Uz by som fakt chcela zazit vikend,ked budeme sami dvaja niekde v prirode,nebudeme sa nikam ponahlat a jednoducho budeme len oddychovat.To chcem vazne az tak vela?Neviem pochopit jeho spravanie sa,pretoze ked bol v BA a aj teraz ked ide niekam na sluzobku kazdy vecer mi place do telefonu ako mu chybam a ako chce byt so mnou a ked ma moznost,tak radsej ide ku kamoske na gril party,alebo sedi doma pred telkou...A z toho ma ide porazit.Najviac ma hneva,ked sa hadame a on sa tvari,ze z toho robim vedu a ze to neni az take strasne,ale fakt mi na tom zalezi a chyba mi.Prosim poradte.Dakujem.
zaneprazdneny priatel....
To máš tak ako ja,len stým rozdielom, že my sme spolu 3 mesiace,ale poznáme sa dlhšie.Aj mna vytáča do bezvedomia,keď povie,že tento víkend nedojdem,mám veľa roboty(stavia garáž)a musím vybaviť toto a tamto.V sobotu som mu napísala,že som veľa rozmýšlala nad naším vzťahom a podrobne opísala všetko,čo mi vadí.Na druhý deň prišiel a všetko sme spolu prebrali a to tvrdil,že nemá čas.Trošku som ho postrašila,keď sme sa rozprávali,že som si všimla sama na sebe,že strácam záujem o niektoré veci,ktoré ma zbytočne psychycký zaťažujú.Na chlapa nesmieš ísť priamo.Trochu dôvtipu a máš ho tam,kde ho chceš mať.