Mylím, že názov témy hovorí za seba. Stále tu len rozprávame ako bojujeme, padáme, víťazíme, vzdávame sa... Ale položme si otázku, čo sme dnes urobili pre to, aby sme sa z toho dostali. Koľko si jedla? Jedla si vôbec? Koľko hodín si dnes strávila myšlienkami na jedlo? Pozerala si na iné baby ako vyzerajú a podporovala si tým v sebe svoju sebanenávisť a podceňovanie? Buďme k sebe úprimné a podporme sa konečne aj vlastnými skúsenosťami, nielen prázdnymi rečičkami...
Čo si dnes urobila pre to aby si sa z toho dostala?
Weja nemyl si pojmy s dojmami... sebadisciplina neznamena zakazovat si nieco ale schopnost kontrolovat a riadit svoje spravanie, premyslanie a chtič.
Ja som tiez nemusela a vidis ako som dopadla.
weja ty sa nemusis obmedzovat co sa tyka stravovania? niektori maju rychly metabolizmus a niektori sa musia cely zivot obmedzovat (a tym si ho aj viac spomalovat) :(
Preto aby jedneho dna ju nezatazovali komplexy menejcennosti preto ako vyzera a spomienky na mladí ake to bolo mat optimalnu vahu a citit sa sexy... tak asi preto. Disciplina je dolezita nielen co sa stravovania tyka, je to nevyhnutny moment pre udrzanie psychickej ci fyzickej kondicie aj v spolocnosti....podla mna.
Suhlasim s ... Mam kamosky v mojom veku 26 , ktore chvalabohu v zivote bulimia nepostihla a davaju si pozor na to co zjedia, aby si udrzali vahu a dobru kondiciu. Podla mna je zdrave ak zena je disciplovana aj co sa stravovania tyka.