Uz som tu raz o tom pisala, mam taky problem, ze sa neznasam kvoli svojej jazve z popaleniny, mam ju uz 10 rokov ale v poslednej dobe to pocitujem este intenzivnejsie, niekedy ma normalne ovplyvnuje v mojich rozhodnutiach...ako napr. ked ma nejaky chalan chcel a pacila som sa mu, moja hlava povedala stop ze to nemoze byt pravda, lebo ja mam tu hnusnu jazvu...ja sa tym nicim a vazne sa nemam kvoli tomu rada, mne to uplne zmenilo zivot a zmyslanie a postoj k samej sebe...na to sa mi potom nabaluju dalsie problemy, z depiek sa uz liecim, ale ako mam vyriesit tento problem s tou jazvou...stratila som sa sama v sebe a vazne volam o pomoc, lebo to zacinam pocitovat vo vsetkom...mam pocit ze ten uraz mi ovplyvnil cely zivot alebo skor ja som si ho nechala ovplyvnit tym zmyslanim...stale si opakujem keby som sa nebola popalila nebolo by to to a to...a ide mi z toho sibnut, zacarovany kruh...a toto musi skoncit, inak sa naozaj scvoknem alebo si nieco urobim...co mam teda robit, ako sa mam zacat znasat aj s tou jazvou...ako si mam zacat verit, dovtedy som nemala problem, teraz si uz pomaly v nicom neverim:( som z toho velmi smutna a znicena
-----------------------
Popáleniny www.zdravie.sk
Mám psychické problémy kvôli jazve z popáleniny
vidíš, ja som na to nepotrebovala ani svet modelingu..stavim sa, ze by to nikto na také kočky nepovedal, ako sa môžu trápiť s hlúposťami..
a nie si tiež náhodu račica?:)
ja sa niekedy dokážem naštartovať aj sama, ale niekedy by som potrebovala pár faciek a to doslova
aj som k sebe prilis kriticka...asi mi to ostalo zo sveta "modelingu"...troska ma poznacil:(...ale uz je to za mnou, vies tu jazvu som si vycitala aj kvoli tomu ze mi prekazila zopar planov, no mozno je to tak nakoniec najlepsie, mozno mal ist moj zivot inym smerom a ten ômodelingovy svet" by bol pre mna len utrpenim, takto som uplne obycajna baba, ktora si zije svoj zivot a zmysel hlada v rodine a v laske...
u mna je to tak raz hore raz dole...optimistka, potom neuveritelna pesimistka...no ale co uz so sebou urobim, hadam sa polepsim a ten optimizmus mi vydrzi dlhsie ako zopar dni...mozno by som potrebovala natrafit na zopar spravnych ludi, aby ma "nakopali" do zadku a konecne ma prebrali s tej mojej melancholie...
tazko znasam kritiku, a som taktiez velmi precitlivela...moja "nestastna" povaha, myslim tu citlivost...
no co arweenka musime bojovat a snazit sa so sbeou skamaratit
to aj ten moj mi to stale dookola opakuje..este ze ich mame:) ja som prehnane sebakriticka a naročna k sebe..a myslim ze som aj precitlivena a tazko nesiem kritiku:) ani psychologa nepotrebujem, sama sa viem rozanalyzovať..keby som nemala priatela, tak som fakt sama ako prst
vtťahove problemy radsej neriešme:) už boli aj pár krát kufre zbalene..a bola to moja chyba..niekedy mám obdobia, ze si chcem sama este viac ublizit..dostat sa uplne na dno
nie pises uplne v pohodicke:)...no vidis si so vztahom o rok pozadu, u mna moj priatel vie o mojich problemoch a zdaju sa mu smiesne a malicherne, neustale mi opakuje aka som krasna, az mi je to trapne, chce ma potesit, stale mi opakuje ze jazva mi neubera na krase, a ze aj nou som vynimocna...
o mojich problemoch vie aj moja naj kamoska, rodicia...su mi vsetci oporou...
a co sa vztahu tyka uvidime ako dlho vydrzi...niekedy su problemy, asi ako v kazdom vztahu...
a veru mas pravdu niektore veci chlapi nechapu
7 ročný?:)ja len 6:) priatel to vie, ale poznas chlapov, ten to nechape..a nemam ziadne kamošky, ale na druhej strane nerada sa o tom rozpravam. Najst "kamošky" v pravom slova zmysle nie je vôbec jednoduche..a ja som rak a mam tvrdy pancier:))prakticky som len s priatelom a chyba mi nejaka zenska duša:)) a ak pisem od veci, tak si to nevšimaj, to ten koňak
mas vztah? ja ano...uz 7 rocny
prepokladam ze vie o tom tvoj priatel ak ho mas...
inak skus sa zasa vratit do zivota aj takym sposobom ze si najdes opat kamosky:)
no na jazvy máš dnes milion možnosti.. aspon si myslim..a pokial ju nemas na tvári, tak je to stále ok. O mojom probléme vie len jeden človek
útecha na nete je len taka chvílkova:)v praci čumim do počitača a este aj doma..to je hrozne..po výške som stratila všetky kamošky, ako som sa vratila domov
drzim palce aby si sa z srabu dostala uplne a bojuj a ja bojujem...no co jedna jazva...aj tak je kopec moznosti ako sa jej zbavit, len nesediet doma a nefnukat...a treba bojovat, ci ma to ci ono
v pohode si tu pobudni, aj ja som bola vo vasej ked mi bolo na prd, clovek hlada utechu kade tade...