Pisem sem,lebo mi je tazko...viem,ze to prejde,ale musim sa vam s niecim zdoverit a poziadat o radu.Mam priatela.Sme spolu uz 4 mesiace.Vsetko je dokonale az na jednu "malickost"...totiz,jeho rodicia ma maju veeemi radi a chcu,aby som k nim domov castejsie chodila,hlavne v tychto zimnych mesiacoch,ked je vonku tak chladno.Raz som aj bola.No moji su proti.Nechcu,aby som k nim chodila \"na navstevy\",lebo sme spolu \"iba\" 4 mesiace.Pritom mi doveruju,vedia,ze by sa \"nic\" nestalo.Ide len o ten princip klasickej navstevy.Oni chcu,aby sa nas vztah zakladal na chodeni von.A ked som im povedala,ze sa VELMI lubime a ved je to normalne a ze ma jeho rodicia maju velmi radi a vzdy som u nich vitana len pokrutia hlavou a povedia,ze ved sa nejdem vydavat a co su to 4 mesiace...JE MI NANIC a nici ma to.Poverdala som im,ze ked maju takyto pristup,uz sa s nimi na tuto temu nejdem bavit.Ved NIC zle som nikdy nespravila,som slusne dievca,ktore nosi zo skoly same jednotky a aj moj chlapec je taky isty.Tak v com je problem?
:::NENACHADZAM VYCHODISKO:::asi sa rozplacem...
Ahoj pepe1...
Dakujem,dodal si mi odvahu,viem,ze vsetko ma svoj cas...aj ked sa nase pribehy odlisuju.No aj tak-tu ide hlavne o lasku:) a doveru.Preto asi pockam.Rodicia si z tyzdna na tyzden coraz viac zvykaju a neviem sa dockat toho dna,kedy to budu povazovat za nieco normalne:)Vsak zijeme len raz a nikdy nevieme,kedy "odideme"...
natka_ Ahoj..
Presne viem ako sa citis.. Som sice chalan, a ako citam, odpovedali Ti len same baby, ale ja som mal este vacsi proble s mojim otcom.. Mamina bola a aj je s mojou priatelkou velmi spokojna,ved pozna aj jej rodicov, ale tatko nie..On kazdodenne pije, je alkoholik samotar, a zozaciatku to aj on bral, len akosi sa nieco zmenilo.. Alkohol mu zatemnil hlavu aj oci, neviem ci zabudol, alebo co ,ale moja priatelka ma 2 mladsie sestry.. Videl niekde v dedine, ked si bol kupit "chlast" ako jej mladsia sestra sa prechadza so svojim priatelom,a sem tam,sa pobozkali.. Prisiel domov, a ako nepricetny zacal po mne hukat, ze s prepacenim tu "ku.vu" nechce viacej u nas doma vidiet.. No samozrejme, som trosku prchkejsi, tak sme sa velmi pohadali, a ze ked sa mi nelubi, mozem odist z chalupy.. Ja som si stal za svojim, ze to nebola ona, ze prave je v robote, je na poobednej, ale aj tak to nepomohlo.. Totizto su vsetky tri ako cez "kopirak robene".. Som chalan, ale plakal som koliva tomu.. Bol som smutny z toho, chodime spolu vyse troch rokov, a ja k nim chodim skoro kazdy den,s jej maminou si dobre rozumiem, s otcom si dokonca TYkam,a ona nemohla k nam prisit
ani len na kavu a pokecat s mojou maminou..
Zacal sa u nas kazdodenny boj, stale som mamine hovoril, nech mu nieco povie, ale nepomahalo to, tak sme si to kopmpenzovali, ze sme sa niekde v meste stretavali, a jedine tak mohla byt s mojou mamu.
Az jedneho dna tatko, citil ze prehral tuto vojnu,po 2 rokoch, lebo ked sme isli niekam na vikend, alebo niekam na nakupy tatko zostaval doma a popijal, alebo sa motal okolo domu, isla snami aj priatelka, a otvorene sme sa doma o tom rozpravali pred tatkom, co ako a s kym.. Jedneho pekneho dna, sme sa vracali z Oravy, boli sme sa kulturne vyzit v Terchovej na BUDZOGANI, volal, kde tolko sme.. Boli sme prave na kave u priatelky, ale mama mu povedala ze sme na ceste, za chvilku sme doma, on povedal, prived tu "DIEVCINU k nam, chcem jej podat ruku".. Vsetci sme boli z toho na nervy,hlavne ONA co chce spravit, ci dalsiu hadku chce vyvolat, ci nebodaj neviem co. Dopadlo to nastastie dobre, je to za nami, moze k nam prist, vzdy ju uctivo pozdravy, sice sa ho priatelka stale boji, ale aspon mozme byt uz aj u nas..
Vela stastia aj Tebe NATKA_ a aj ostatnym..
Viem ze som sa moc rozpisal, ale chcel som len ze cas, vsetko vyriesi za nas.. Pekny den..
Pockaj este,rodicia si musia zvykat...aj u mna to tak bolo a potom uz bolo vsetko ok:)
Dakujem za vasu podporu:) Ako by vas etse nieco napadlo,kludne piste:)
natka,netrap sa nad tym,ved to nic neni take strasne.Tie navstevy nie su take dolezite,hlavne v takom mladom veku.Mate sa s priatelom radi,vsetko vam klape.Uzivajte si vasu lasku,nic nezanedbavaj,aby nenastala z tvojho trapenia nejaka zmena,ktoru by si tvoji rodicia mohli zle vysvetlit.Vies,su rozne rodiny.Niekto ma rad navstevy,beru to tak priatelsky,samozrejme.Jednoducho chcu spoznat synovu priatelku,priatelov.Mozno sa iba uistuju s akymi ludmi sa ich syn stretava,co je podla mna ok,lebo ho maju tak trocha pod kontrolou.V dnesnej dobe je to podla mna celkom rozumne.Ale zas,su aj rodiny co tie navstevy neuznavaju.Tam mozno skor hrozi,ze to dieta spravi nieco z trucu,pretoze nevysvetlene zakazy tak trocha provokuju.Ale toto je taka moja uvaha a nazor.Ak si rozumies s rodicmi,to je dolezite,treba sa iba rozpravat s nimi a dat im viac casu.Vies,ked sa niekto zamiluje,je presvedceny,ze je to na cely zivot.To je normalne.Ak vam ta laska vydrzi aj po roku a viac,aj tvoji rodicia potom zmenia postoj a budu radi,ze v terajsej dobe je skvele,ze ta nasa dcera mala to stastie a nasla si tak dobreho priatela!Takze,drzim ti palce,aby to tak dopadlo!
No super Natka nech sa vam dari:)
ludkovia, neuverite, ale aj moji rodicia boli taki isti. Boli proti tomu, aby som k nim tak casto hovorila. Moji rodicia boli taki konzervativni a tak trosku staromodni. A ked sa tak pozriem spatne, tak teraz ich aj chapem svojim sposobom. Aj ja som slusna a niekedy mi to pripadalo velmi blbe aby som bola u nho kazdy den. Staci raz za tyzden aspon, ale nie kazdy den. Aj ja som lubila velmi svojho priatela a dnes uz nie sme spolu a preto si myslim, ze to zakazovali aj preto, ze je to moja prva laska, ruzove okuliare... a taaak. A teraz uz mam 28 a stale sa drzim od vtedy toho, ze na navstevu a ja pozvem svojho priatela k nam len vtedy, ak to bude mat vyznam a budem si nim ista.
a neboj, hore hlavu, vsetkos a vyriesi. Tes sa z toho, co mas. Obaja sa lubite, a to je skvele, nech vam to hlavne vydrzi. :-)
ahoj, mala by si sa hlavne s tvojimi este raz porozpravat. Sadni si s nimi a myslim, ze by bolo rozumne, keby ste nasli spolocny kompromis, nieco medzi tym, co chcu oni a co chces ty. Chce to len ist na nich z toho spravneho konca. Povedz im vsetko, preco ti na tom zalezi a nech ti oni povedia, preco im to vadi, ze chodis k nim na navstevy, pripadne, ze by priatel prisiel k vam. (podla mna dovod nie je ten, ze sa este nejdes vydavat, spytaj sa ich na normalny dovod, pretoze pre nieco to urcite robia). Mate obaja 18, ste plnoleti, takze podla mna problem nebude, ze si prilis mlada. Mozno sa len bola, ze ti ten chlapec ublizi, alebo ja neviem. Ale v kazdom pripade by ti mali vsetky svoje dovody, ze PRECO to nemoze byt tak ako chces ty, povedat otvorene. PIsala si, ze mate dobry vztah, tak myslim, ze by to nemalo byt problem. V kazdom pripade im nerob nic napriek, lebo by to mohlo dopadnut este horsie. Ak rozhovor nikam nepovedie, budete muset este chvilku pockat. Ja by som sa asi na tvojom mieste, ked bude riadna kosa postavila pod okna, nech na vas vidia, akos a trasiete a drkocu vam zuby a neverim, ze by vas oboch nezavolali domov na nejaky teply cajik:-)))))
Akurat som sa rozpravala s rodicmi a povedali,ze nie je vsetko tak,ako sa to zda-tym myslia,ze som si ich slova asi zle vysvetlila a chcu mi len dobre:)Ani ja nechcem nic urychlovat a jednoducho to necham tak,ako to pride...bez nasilneho silenia.
