O com sa rozpravat so zenou

Ja som mala známych, ktorí boli obaja ukecaní a vždy keď sme s nimi niekde sedeli, tak sa normálne predbiehali kto toho viac povie, koho bude viac počuť a kto bude stredobodom pozornosti, no hrozné. A potom sa vždy aj tak pohádali, lebo si skákali do reči. Teraz majú obaja tichších priatelov a sú spokojný. A ja som tiež tichšia, ale môj priateľ je zhovorčivejší a sme spolu už 4 roky a nejako nám to neprekáža. Lenže u teba je ten problém, že ty to máš moc v sebe vsugerované a aj preto nemôžeš nadviazať konverzáciu. Choď niekam na disku, daj si jedného panáka na povzbudenie a skús ísť za nejakou babenkou, ale musíš si veriť.

Johnyxx: Skusim ti napisat svoj nazor. V prvom rade by si sa mal vykaslat na tvoj problem. Tym ze sa tym stale trapis si uz dopredu programujes svoj neuspech. Nikdy nic nepride na silu. Odsudzujes zeny za to, ze ty sa vo vnutry pokladas za nieco ciste a zeny pritahuje nieco drsne. Riesenie tvojho uspechu je len v tvojej hlave. Treba si uvedomit ze zivot je hra. Bud to vyjde alebo nevyjde. A mna osobne by nebavil zivot kde by mi stale vsetko
vychadzalo. Prave naopak. Neuspechy ma motivuju ist dalej, hladat nove riesenia a nie naprogramovat si vo svojej hlave ze to nema riesenie. Skus vo svojom vnutry dat zenam sancu a nech si idu aj po tych drsnych je to ich slobodna vola - vsetko vsak musi prebiehat bez ziadnych negativnych emocii. Ja osobne by som ale na tvojom mieste este aj nejaku dobu prestal na to uplne myslet, stanovil si ciele vo svojom zivote a isiel pevne za nimi. Prihlas sa napriklad na kurz anglictiny, chod do fitka. Ty sam najlepsie vies co ta bavi a co by si chcel v zivote dosiahnut. A uvidis ze vtedy ked to budes najmenej cakat spoznas zenu po akej si tuzil. Este raz zopakujem. VTEDY KED TO BUDES NAJMENEJ CAKAT. A este jedna vec. Vyhrat moze len ten to kto hra. Nemusis byt ukecany ale ked chces vyhrat musis si kupit los.

Asi mate pravdu v tom,ze si treba hladat taku partnerku,ktorej nebude prekazat,ze jej partner je tichsej povahy.Neviem,co sa tyka tych protikladov,aj psychologovia hovoria,ze protiklady sa pritahuju len na zaciatku,ale potom dochadza medzi nimi k mensim ale i väcsim konfliktom.Mozno by bolo skor lepsie,keby vedla seba stali dvaja ludia,ktori su tichsej povahy,alebo naopak dvaja ludia,ktori su viac spolocenski.Lebo casom jednemu z nich moze ten druhy svojou odlisnou povahou zacat liezt na nervy.
Zial,zatial som nepoznal vo svojom okoli zenu,ktorej by neprekazala moja tichost a uzavretost.

No tak si budeš musieť nájsť ukecanú babu, lebo aj tak nemôžu byť vo vzťahu obaja zábavný a ukecaný, lebo by sa ani ku slovu nepustili. Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú

a to ze niekto vela rozprava v splocnosti neznamena ze je zabavny!!rozpravat sa da hocico a neni jedno ci to ma zmysel alebo nema.tiez poznam ticheho cloveka ale nezda sa mi nudny.

ja by som prijala ticheho,citliveho verneho muza:)naozaj !to je velmi dobry zaklad!!!

Ahoj Johnyxx. Rada by som ti napisala o mojej skusenosti, kedze mi pripominas mojho priatela a zaciatky nasho vztahu. Ja tiez nepatrim medzi velmi komunikativnych ludi. Dokazem sa bez zabran rozpravat iba s ludmi, ktorych poznam. Mojho priatela som vobec nepoznala, ked sme sa zoznamili. On je este menej komunikativny ako ja, je tiez introvert. Ale pacila som sa mu, tak sme sa stretli a najprv sme sa rozpravali o sebe, zistovali sme "zakladne" udaje o rodine, skole, zamestnani a pod. Tazko sa mu rozpravalo, lebo ked sme toto vycerpali, asi mal pocit, ze uz nie je o com. Ja nie som typ zeny, ktora takychto chlapov hned odpise. Snazila som sa mu pomoct a presvedcila som ho, ze urcite su veci, o ktorych sa mozeme rozpravat. Ked bol ticho, tak som sa ho pytala, co mi napadlo. Nejako sme sa z toho vymotali a vobec som nemala neprijemny pocit, ze si nemame co povedat. Stretavali sme sa aj nadalej a teraz mame pekny vztah uz 2 roky. Tym som ti chcela vlastne povedat, ze asi musis natrafit na tu spravnu zenu, ktora ta nejakym sposobom postrci a pri ktorej nebudes mat pocit, ze si nemate co povedat. Snad ti tento prispevok nejako pomoze:) Vela stastia a mysli pozitivne:)

Mrzi ma,ze sme odbocili od tej povodnej temy,aj ked si myslim,ze tie veci,ktore sa tu rozoberali,suvisia aj s tym zakladnym problemom.
Mas pravdu,poradkyna,v tom,ze ma nepresvedcis o tom,ze to nie je tak,ako som pisal.Slusni,citlivi muzi su vzdy na okraji zaujmu a ak nie,tak su povazovani len za takych rodinnych tutkov,ktori budu nosit domov peniaze.Ked som este studoval na VS a bol na internate,boli tam tiche,slusne,citlive dievcata,myslim,ze ích vek nasvedcoval tomu,zeby mali byt uz zrele na to,aby rozlisovali to,co je skutocne a co je len falosne pozlatko,a nie raz sa mi,ale aj inym stalo,ze po niekolkomesacnej snahe ziskat si ich priazen vsetkymi moznymi sposobmi v duchu romantickych filmov,ale aj toho,comu sa zvykne hovorit-venovat pozornost zene,sa napokon vyspali s nejakym ozratym telocvikarom a ich predstavy o laske sa "naplnili".A tak to funguje dost casto.Naivnost?Vysoke naroky?Tak co vlastne?Moje konecne stanovisko k tomu je:byt citlivym,tichym,vernym muzom = byt nudnym,trpenym.

Johnyxx, ja som nedavala poucenia, ale vyjadrovala svoj nazor a ako veci, o ktorych ste pisali, vidim ja (nakolko som mala dojem, ze si otvoril tuto temu, aby sa o nej diskutovalo).Ale z Vasej strany zjavne islo iba o to vyjadrit svoj hnev voci zenam.Takze nema zmysel, aby som este nieco dodavala, ked ty si aj tak rozhodnuty nepripustit si veci v inom pohlade ako mas ty. Myslim, ze ked sa ti ludia prestanu uplne zdoverovat, zistis, ze si na tom omnoho horsie...

načo tá zlosť? ja aj Poradkyňa sme odpovedali v nádeji, že ti pomôžeme, lebo tiež patríme do tej kategórie ľudí, ktorím v spoločnosti vyschýna hrdlo a červenajú sa pri otázkach. Patrím k tým ženám, ktoré si nikto nevšíma a nikto nepríde s úmyslom zabaviť sa. Som pozorná poslucháčka a nikdy som túto vlastnosť nezneužila. Napokon nikdy som ani nevyhľadávala spoločnosť, kde by som bola na očiach. Uvedomila som si, že nepotrebujem byť stredobodom pozornosti a tak som sa vyhýbala a dodnes sa vyhýbam bujarím večierkom. Ak som išla na diskotéku, tak len preto, že mám rada ten pocit, keď sa mi hudba dostáva do žíl a tancovala som len pre seba. Ale jedno som nikdy nepociťovala: NIKDY som si nepripadala MENEJCENNÁ a PONÍŽENÁ. Vyhľadávala som takú spoločnosť, kde som sa cítila dobre a nikomu nevadilo, že neprerečiem ani slova.A to radím aj tebe. a ozaj otázočka: ako vnímaš ty ako introvert, ženy introvertky? tiež sú také neviditeľné a z tvojho pohľadu nezaujímavé, alebo si všímaš len hlučné a zábavné dievčatá (ženy) a tak ťa zlostí, že sa k nim nemôžeš priblížiť?