Ako komunikovať s osemnásťročnou? alebo sa obesiť

Ono sa to trosku ustali ked s nou prestane plieskat puberta ;)

...ako jednat s 18 rocnou?Myslim,ze ju treba brat ako dospelu zenu,nie ako dieta.Rozobrat situaciu,byt jej aj kamaratkou,co by mala hlvne citit.Mne sa to osvedcilo,tiez mam 18 rocnu dceru a sme najlepsie kamaraky,no dokazeme si aj to zle povedat tak,aby sa nic medzi nami nepokazlo,ved roky su prec raz.dva a ani sa clovek nenezda a pride o ten krasny pocit,ked ma dceru len pre seba,ked sa vyda,je to fuc.....

neviem aky ste mali medzi sebou predtym vztah, bolo by treba sa s nou porozpravat, sadnut si spolu a rozobrat to, momentalnu situaciu a ako si to dalej predstavuje.ja mam 20 a preto chcem len povedat, ze sa s nou nerozpravajte ako s malou, alebo nevedte monolog, nech si povie aj ona svoj nazor a to v klude bez dakeho kriku, jednoducho diskutujte.hovorim to preto, lebo ja sama nemam rada rozhovor typu rodicovsky monolog, vycitky....a samozrejme ak sa nic nezmeni, treba zasiahnut.urcite nie, ze ju poslete z domu ako sa to sem tam v niektorych rodinach stava.ja napriklad ked mi mama nieco povie aby som sopravila, casto to nespravim, pripadne s nechutou, nie je to vsak umyselne, je to take podvedome, brane ako rozkaz.takze ak bude neporiadok, kaslite na to, nechajte to tak, a urobte este vacsi, vykaslite sa na to, neumyte riad, neupracte, veci nechajte povalovat volne aj v obyvacke napriklad, aby si to poriadne vsimla, viem ze to nebude pre vas jednoduche a bude vam to protin srsti ale ak to takto nechate 2-3dni tak som si skoro ista ze mlada to nevydrzi a bude upratovat ako diva bez vasej prosby, vy jej to ani nepripominajte, tvarte sa akoby vam to bolo jedno.nerobte jej urcite poskoka, dajte jej to poriadne pocitit dvojnasobne.ale najprv skuste ten rozhovor.ak nic nepomoze, mrzi ma, budete musiet skusit nieco inesnad sa to u vas da do poriadku, drzim palceky

..ja mám 17..moja mamina je tiež dosť poriadkumilovná..aj som tútú"chorobu" zdedila po nej..tiež milujem poriadok..za to moj brat je mojím pravým opakom asi vo všetom..či už v učení, upratovní, pomáhaní rodičom(aspoň vyniesť smeti) on je jednoducho bordelár a lajdák a strašný "salámista"..a poviem Vám bývať s ním v jednej izbe je strašné!! všetko po ňom upratujem iba ja..a ak nie zhnili by sme tu v špine!!=)prestáva ma to baviť..a to hlavne kvôli tomu že tú oju námahu po nom všetko upratovať..absolútne neoceňuje..a robí mi často naprieky..vie ma riadne vytočiť..svojimi pohľadmi, úškrnmi a hlavne svojim spravaním..už vážen neviem ako ho donútiť aby ma počúval..a hlavne poslúchal..ak viete ako na to poradtťe..ďakujem..

ahoj.ak má tu izbu len sama, tak jej tam neupratuj, ani jej už nekáž aby tam upratovala. nech si tam zhnije.
Skus , ak to ide si s nou sadnuť a rozumne sa porozprávať, čo jej vadí, či má nejaký problém...,uplne s chladnou hlavou, vážnostou, uprimnostou, ale s rozhodnstou.Skuste sda dohodnuť na nejakých pravidlách ohladom nákupov.viac ma nenapadá

v 18-tich by uz mala sama vediet, kedy si ma vyupratovat. Ja mam 19 a tiez mi mamka hovori, aby som si spravila poriadok...ale ja si to musim povedat sama, napriklad ked mam zlu naladu zbytocne by to trvalo ovela dlhsie. Ked mam dobru, nadherne vyupratujem za hodinku. Mozno ju naozaj treba nechat tak a ked tam uz bude mat strasny bordel, da si to urcite do poriadku.a tie nevrazive pohlady su len preto, lebo ako 18 rocna sa citi byt uz dospela a zodpovedna sama za seba. ale to vsetko prejde a zisti ze zodpovední sa za nu budu rodicia citit cely zivot:))

mam 18 :) a viem ze som kludna ked mi mamina prideli robotu a ja si to zadelim ako ja chcem. poviem ze dobre, do vecera to bude hotove...a naozaj to hotove je, lebo mi dala pristor. Ked bola minule nervozna ona a chcela aby som to vsetko spravila hned a zaraz, nervozita sa preniesla aj na mna a vsetko bolo hotove az o tyzden..... :) moja rada? skus k nej pristupovat ako ku rovesnicke, skus jej povedat, ok, toto a toto potrebujem, sprav si to kedy uznas za vhodne :)

Tiez patrim k Vam, mamam, ktore by za dieta najradsej dychali. A vychova ... kazda sa snazime co najlepsie vychovavat od malicka. Jasne, ze aj s chybickami, ale to spatne netreba riesit. V podobnej situacii ako Ty, Duna7, som bola aj ja. Prehodnotila som svoj postoj k pojmu poriadok. Aj tento ako vsetko /okrem casu/ je relativny. Nechala som priestor v detskej izbe dietatu na realizovanie tohto pojmu. Odporucam dvere zavriet :D. A fakt je, ze som bola nezdravo poriadkumilovna a zrejme tym sa vypestoval ten vzdor. Vysypanie smeti, nakup, atd. som prestala terminovat "hned". A vsetko zacalo fungovat. :D

Prečo by sa mala stať chyba vo výchove, keď 18 ročná "pubertiačka" vzdoruje? Myslím si, že je to len chvíľkové. Ona si myslí: "mám už 18, môžem si robiť čo sa mi chce.". Treba jej len v pokoji povedať, že keď ona nenakúpi, ty potom nestihneš vyprať a vyžehliť jej veci, a skutočne ich nevlož do práčky, nestihneš pre ňu navariť a pod. Ver tomu, že to bude fungovať. A do izby jej nechoď nech tam má čo chce.Ja mám síce mladšie deti 15 a 12, ale keď skúšajú protestovať tak im to vysvetlím tak, že dostanú menej vreckového, lebo keď sa ja budem starať o domácnosť sama, nebudem môcť chodiť do roboty,teda bude menej peňazí na oblečenie, vreckové, telefóny a pod.

zrejme sa niekde stala chyba.mozno v tvojom pristupe,v sposobe komunikacie medzi vami.urcite natlak nie je to spravne riesenie,skus sa s nou pekne porozpravat,a nie aby to znelo,ze na nu tlacis