Túžim zomrieť

Príspevok v téme: Túžim zomrieť
Angie_123

Dobrý deň, chcela by som sa s vami podeliť o moju tužbu zomrieť, ktorá je veľmi silná kazdým dňom viac. Jednoducho nechcem ísť ďalej. Každí mi hovorí mysli pozitívne,ale na mojej situacii nie je nič pozitivne. Treba byť vďačný za život. A máme byť radi,ze sa zobudíme. Ale čo ak ja sa proste nechcem ráno zobudiť ? Pre mňa to nie je dar alebo pozitívna vec. Nechcem nič žiadnu pomoc, radu proste chcem len zomrieť a rano sa už neprebudiť. Za rýchlu a pokojnú smrť sa modlím.Pre mňa je to najvačši dar.Nechcem žiadnu budúcnosť. Nezáleži mi už na ničom. Chcem len pokoj v duši. Pocítiť tu úľavu toho,že už je po všetkom a ja už nič nemusím riešiť o ničom nevedieť. Snívam o tom a dúfam ,že po smrti a dostaneme na miesto, kde dosiahneme klud a nebudeme mať žiadne starosti,bolesť psychickú alebo fyzickú. Veľa krat som už rozmýšlala nad samovraždou lenže bojím sa večného zatratenia. Neviem čo dalej sama si na život stiahnuť nechcem,ale prosím Boha,aby si ma zobral k sebe. Lenže uz strácam nádej aj v tomto. A najhoršie je, že mam len 22 rokov a vraj ten život "celý pred sebou", ale ja ho nechcem.Sama neviem prečo sem píšem možno sa len potrebujem vyrozpravať lebo aj to poviem ludom okolo mňa je to len plýtvanie časom.
Ďakujem za prečitanie a Váš čas.

pupavka18

Presne, masáže si dopraj, relaxačnú na celé telo

Doteraz dcéra chodí, vtedy pred 7 rokmi som spravila riskantný krok a šli sme k moru do Chorvátska, cesta tam, veľmi veľmi sa tešila, aj pobyt a masáže pri mori cele telo a 90 minút, ale zázračne pomohlo, síce len na pol dňa, no na 1.x ale proti tomu, čo bolo predtým, ako zázrak, čistá hlava a ešte aj úsmev + slnko a jasne more

Vtedy vznikla nádej, že od tejto dobrej chvíľky sa bude budúcnosť odvíjať, a musím z jednej chvíľky dať viac takýchto momentov

Ja furt v strehu, lebo voda a ona rada pláva a potápa sa, no nešla som tam oddychovať, ale kôli nej

Vitamín D3 berieme pravidelne, aj ja... okrem iného

Skús, uvoľní ti to aj krčnú chrbticu, a potom napíš, či aspoň na niekoľko minút ti nebolo lepšie

Kúp si D3 v lekárni, aschwagandu prečítaj na nete, omegu3, to je aj na pokožku super, je aj zloženie rodiola aschwaganda, magnezko k tomu, magnerot napr.

Ale ak máš napr.iné ťažšie, trápiš sa kôli niečomu, kôli niekomu, tak aj tam môže byť pes zakopaný. Lebo vieš, každý máme niečo

ovomaltine

Slnko stimuluje v ľudskom mozgu produkciu serotonínu, hormónu "dobrej nálady". Jeho vyplavenie nám spôsobuje dobrú náladu a jeho nedostatok môže viesť k depresii.
Pobyt na sociálnych sieťach, a prezeranie príspevkov ostatných môže spôsobovať depresiu. Sociálne siete nás vystavujú neustálemu sociálnemu porovnávaniu.

Využi to, že je leto a vela slnka, ktoré ti može pomocť.

ahjajjaj

Ahoj, po chorobe organickej povahy som mala rovnaký prístup k životu aj ja, s tým, že "musím" ísť do práce, aby som prispela k rodinnému rozpočtu, aj keď sa mi vôbec nechce, aj keby som radšej ležala a oddychovala. Po takmer rok trvajúcej PN som nastúpila do zamestnania, síce som všetko zvládala s vyplazeným jazykom, napriek tomu mi nástup do práce psychicky veľmi prospel. Po čase som o zamestnanie prišla a rok som bola nezamestnaná. (nerátam pár dňové, či týždňové zamestnania, v ktorých som nevydržala.) Teraz som teda po dlhom čase znova v novej práci a celkom sa mi to tam páči. Teda už to, že sa môžem krajšie obliecť, ako iba na doma, a byť medzi ľuďmi. Zaujímavé, že sa pritom necítim byť ani unavená, som skôr "nabudená" a plná energie, aj keď prídem domov z práce, a od vzrušenia neviem zaspať. Zistila som, že spím zhruba 4,5 hodín denne... lebo deň je jednoducho krátky... Ani toto nie je zdravé, ale tiež si myslím, že by Ti prospela zmena prostredia: mne toho času pomohli kúpele. Ber všetko tak, že čo je dobré pre telo, je dobré aj pre dušu. Takže masáž chrbta, masáže rúk, tvár a dekoltu v kozmetickom salóne, pedikúra. Vlažná sprcha alebo kúpeľ s osviežujúcou bylinkou. Ovocie a voda. Nezaťažovať si žalúdok niečím iným. Je možné, že za tým stojí len hormonálna záležitosť, serotonín je tiež hormón. Vyzdravenie nie je také, že mávnutím čarovného prútika, ale skôr postupné.

pupavka18

Tak ja by som ťa ,,zobrala," k sebe, s nadsázkou píšem...

,,Musela by si mi pomáhať" , fyzicky pracovať v penzióne v prírode, chodiť do fitka, varili by sme obed, niekedy aj do mesta na obed, kávička, rozprávali somarinky, smiali, chodili do aquaparku, plávať, ak nevieš na plavecky kurz by si ,,musela", nakupovali, upratovali v dome, v penzióne, prali periny pre turistov, faktúry robili.., prezerali zoznamky, proste žiadny čas na myšlienky...

Potrebuješ zmenu prostredia, lebo furt v tom.istom sa ,,brodíš" , to sa nenájde žiadna kamoška, niekto z rodiny, čo bude tvoja akoby kotva...že sa zachytíš niekoho???

My sme chodili na víkend preč z domu, lebo škola tiež bola nad jej sily, ale jej otec ,,prikázal", že musí

K tomu puberta a rozvinutie kadečoho, deň noc v strehu, napr.nože doma vždy skryté, k vode ani na krok, v strehu deň noc...

Už 70 km od domova sa hlava akoby vyčistila...pred výstupom z vlaku a ísť domov, sa všetko vrátilo, beznádej, plač, stavy, čierne myšlienky strašné, bludy, k tomu z rodiny jeden po druhom zomierali na rakovinu, blízki, čo ich mala rada = ďalšie údery a beznádej a plač mali u nás raj doslova

Napíš, čo by ti spravilo dobre, či máš nejaký sen, mne sa sny splnili, zabrala som, išla ,,cez hory,doly" ako ratrak

stastna125

netreba sa vobec vzdavat. a to, ze niekto povie, ze ho nebavi zivot, absolutne nedokazem pochopit. ako si spravis, tak mas.

BlueberryNNN

Tak zatial ti tu dali ludia najavo, ze ich nemas tu na fore obtazovat alebo ti vynadali za to, ako sa citis. To je obraz sveta, v ktorom zijeme. Ani sa ti necudujem, ze sa citis, ako sa citis. Vyzaduje si to od cloveka silu, aby dokazal zit aspon ako tak vyrovnany zivot a citil sa aspon ako tak stastny. Co sa ti rozpadlo? Alebo kedy si zacala mat ten pocit?

Angie_123

Púvavka 18 je mi velmi luto, že ste si tým myseli prejsť. Určite to bolo ťažké obdobie. Dcére prajem len všetko dobré, aby už nespadla do takejto beznádeje.

Úprimne ked som bola mladšia tak som mala celkom často depresie, ale tie časom prešli boli spôsobené strednou školou jej náročnosťou, diaľkov a kolektívom.
Po strednej sa všetko zlepšilo život mi daval zmysel mala som skvelú partiu všetko po com som snívala darilo sa bolo super odbodie. Mala som svoje sni a vsetko bolo tak ako malo byt. Veľa som meditovala a bola som teda aspon som si myslele, že veľmi "vedomá", ale potom prišiel veľky pád a všetko sa zničilo vsetko zlyhalo ja som zlyhala a uz nemam nádej. Nevidim ziadne svetlo. Len si predstavim budúcnosť a je mi zle mam depresiu plačem je mi zle. Nikto mi nerozumiem každý povie,že dejú sa horšie veci. Ale pre mňa to je najhoršia vec na svete. Ja už nechcem žiť proste vsetko po čom som túžila a žila sa zrútilo a ja už neviem a nechcem nič ďalej neviem si predstaviť ďalej žiť.

majko1995

@Angie.. ja som to skôr myslel tak, že keby sa narodíme 60 rokov dozadu, nemali by sme takéto problémy :)..ale drž sa