Mám takú menšiu dilemu.Vážne rozmýšľam o mojim budúcom povolaní.Podala som si prihlášky na psychológiu a učiteľstvo.
Neviem k čomu ma to ťahá viac. O psychológii rozmýšľam už dávno.Možno od 1.ročníka na strednej.Ale aj tam som cítila isté neistoty niekedy. Psychológiu mám rada a veľmi ma zaujíma. Veľmi rada sa rozprávam s ľuďmi o rôznych psychologických témach.Ľudia sa mi ľahko zdôverujú a mne to vždy dobre padne pretože viem,že mi veria a ja im rada pomáham. Viem byť empatická,viem počúvať čiže si myslím,že by som to mohla zvládnuť robiť aj v budúcnosti. Akurát si nie som istá v tom či by som vedela počúvať toľko ľudských problémov celý život. A ja sama mám svoje problémy taktiež.
Potom je tu učiteľstvo.Rozmýšľala som nad slovenčinou a literatúrou v kombinácii s občianskou náukou. Literatúru mám veľmi rada,rada sa ju učím,rada čítam a rada sa rozprávam o knihách.Z Nosky ma napríklad dosť baví filozofia a rada prepájam literatúru s filozofiou.Ak by som náhodou bola učiteľka,chcela by som svojim žiakom niečo predať a motivovať ich do života,pretože viem,že veľa učiteľov vie byť demotivujúcich.Určite by som chcela byť priateľská,nápomocná a chcela by som aby žiaci mali moje hodiny radi.Ja sama v poslednej dobe rada chodím do školy a niektorí učitelia mi vedie naozaj zlepšiť náladu.Myslím,že mi to školské prostredie bude chýbať. Ale aj tu mám isté pochybnosti či by som túto prácu zvládla,či by to nebolo stresujúce a či by som mala také komunikačné schopnosti a kapacitu vysvetľovať.
Ako človek zistí ktorá práca je jeho poslanie? Neviem k čomu sa prikloniť viac.
