Problémy s vyjadrovaním sa a negatívnou energiou

Ahojte.
Rada by som sa vyrozprávala tu, nakoľko sa nemám s nikým o tom porozprávať sa. Budem mať 30 rokov, som vydatá a s manželom čakáme bábo. Mojim problémom je vyjadrovanie sa a problémy s koncentráciou. Ide o to, že sa považujem za hlúpu a dosť dlho ma to už trápi. Všimla som si, že sa mi začali už aj ľudia sa vyhýbať, lebo som asi pre nich nudná, keďže ani žiaden humor nemám. Síce si to pripisujem tomu, že som v tehotenstve citlivejšia, ale nechcem tú moju negatívnu energiu prenášať na svoje bábo. S manželom sa veľmi tešíme na bábo, nude to naše vytúžené, len samej seba sa bojím, že budem zlou matkou. Že nebudem vedieť čo mám robiť s bábom, aj keď hovoria, že je tam ten materinský cit a príde to samo, ale veľakrát si pripadám dosť nemotorná. Všímam si to hlavne ako som v práci a nikto sa so mnou ani pozhovárať nechce, lebo sa s nimi neviem o čom. Čo mám fakt nejaké 2-3 kamarátky, tak tým tiež ja musím písať, že kedy sa stretneme a tak. Akoby sa im nechcelo veľmi sa so mnou stretnúť. Čo sa týka roboty, tak mám dobrú robotu, na ňu sa ani nesťažujem, len ten kolektív. Samozrejme viem, že nikde to nie je úplne ideálne, ale aj s kým som dobre vychádzala, tak už vidím, že sa mi smejú a radšej sa so mnou ani nepúšťajú do debaty. Som ako sa nám hovorí “maďarka”, tak preto mi aj tá slovenčina ide ťažšie. A keď vidím, že sa mi tak nepriamo vysmievajú, že som príliš jednoduchá pre nich, tak sa potom trápim a stále mi mozog pracuje, že ako by som sa mohla zlepšiť. Preto som aj v kolektíve radšej ticho už.
A pripadám si akoby som ani jednu súvislú vetu nevedela povedať. A hanbím sa, potom sa hnevám samozrejme na seba, aj sem tam si prečítam nejaké knihy, s manželom iba po slovensky sa bavíme a aj tak mi tá slovenčina ide ťažko. Nikdy som nebola vzorná žiačka, síce robíme s manželom vysokú školu, kde sa toľko učiť nemusíme. Lebo sama viem, že naviac nemám. Učenie mi stále išlo ťažšie. Už len sústrediť sa, že čo mi ten druhý rozpráva mi je ťažké. Dosť som začala negatívne myslieť a kvôli tomu som sa aj začala vyhýbať ľuďom, aby som im nebola na obtiaž, keďže vidím, že tí ľudia so mnou nechcú tráviť svoj voľný čas. Samozrejme manžela mám super, s ním si rozumiem, ale to zase my len riešime také každodenné veci.
Neviem čo odporúčate, či ste sa s tým už aj vy stretli, či niekto má tiež taký pocit a ako ste to zvládli. Chcem sa stať hlavne lepším človekom a byť aj vzorom pre moju dcérku :)
Ďakujem pekne za všetky odporúčania.