úzkosť asi

Uzkosťi sú vážním problémom.Ja na nich trpím už 18 rokov,a takmer všetky možné lieky mi už psychiater vyskúšal.Ale najviac úzkosťí mám v robote.Doma som v pohode.Milujem práce okolo domu,na dvore,vtedy som v top forme.Ale v roboťe,no tam veru sa niekedy aj poťím od srachu,od úzkosťi,či sa mi práca dobre podarí,či to zvládňem.Aňi benzáky,ako Neurol,alebo frontin mi nepomáhajú.Len ma uspia...Som vodár,takže opravy starých rozvodov je dosť stresujúcé.A ťiež sa bojím tmy.Svieťí mi v noci vedľa posťeli taká lampička,s utlmeným svetlom,čo mi dáva príjemnú atmosféru na spaňie.Každých cca.dva roky mám menené AD-čká,chvíľu mi pomáhajú,potom zase to isté.Som kvôli tomu na ID,ale nedokážem si nájsť takú prácu,kde by som sa nemusel stresovať.Už tá predstava,že čo idem robiť zajtra mi nháňa strach,a pred spaňím dlho o tom rozmýšľám.Veľa krát mi kamarátka hovorí,že kričím,alebo plačem vo sne,a že pracujem...Ale pracovať chcem,inak by som sa zbláznil doma celý deň.Dneska napríklad je splň mesiaca,a ja som hore od pol druhej v noci.Dneska aňi do roboty neidem,lebo viem že okolo obeda by som sa už nedokázal sústrediť na nič.Našťastie mám dobrého šéfa,vie že som chorý,a nepovie nič,ak mu poviem,že chcem zostať doma,lebo som psychicky vyčerpaný.Za tie roky som si už zvykol na svôj stav,viem už aj obísť také veci,ktoré mi nerobia dobre,ako nprl.nechodím do šenku,nepijem alkohol,obídem opilcov,nehádam sa s nikým,a tak.Vlastňe som sa zo svojim stavom už zmierený.Neviem sa zasmiať,len na oko vyzerám,že som ok,ale vo vnútri sa trápím denno denne.Mám 47 rokov,a už v 30-ke som bol celý šedivý.Pre mňa život je utrpeňie prvého stupňa,aj ked mám vlastný r.dom,a priaťeľku,a žiadné pôžičky.Koľko ľudí by od radosťi lietal,keby mal to čo mám ja,ale ja jednoducho nedokážem byť šťastný.Choroba,úzkosť,depka,no,ja neviem či sa s toho vôbec niekedy dostaňem...

Rolko, to vôbec nevadíx, že to tu píšeš. ASpoň ja to tak mám, že pri depesiáach, sa na iné ani neviem sústrediť. A tie, fyzickxé prejavy úzkosti + to, ako myseľ, Ti vkuse bombard ujú myšlienky na to najhoršie, čo savo finále, ani nemusí stať. Ak je niekto vkuse doxma, ako ja, tie vmyšlienky, ťa idú zničť a pritom sa ich nemáš ako zbaviť, poriadne

Ja som sa nervovo zrúťil pred 18-tými rokmy.Kvôli svojej práci.Sikana,nadávky šéfa,atd.Prebral som sa až na psychiatrii.Bol som tam tri mesiace,Potom ešťe cca 7 krát za 10 rokov.Mám poruchy osobnosti,stredne ťažkú depresiu,a velmi silné úzkostné stavy.Dali ma na ID,50%.Trvalo to mňe,a dobrým lekárom,desať rokov,kým som sa s pomocou dobre trafených liekoch som žačal fungovať.Prestal som aj s alkoholom,pred ôsmými rokmy,a odvtedy dokážem pracovať.Stres ako tak zvládam,ale úzkosťi o to ťažšie.Tiež večer v posťeli rozmýšlám,čo ma zajtra v roboťe čaká.Som vodár,riešíme havárie v BA.Zvoňí mi mobil,a už stresujem,že čo sa zase pokazilo,či to bude náročné opraviť,alebo je to len menšia porucha.Mám rád svoju prácu,ale s ľudmi v BA,hlavňe ked im musíme rozbúrať kúpelňu,kuchiňu,je to strašné.Nadávajú na nás,sú hrubý,správajú sa voči nám ako zvieratám.A ja s toho mám tie úzkosťi.A preto sa už bojím od ľudí,že nikam nechodím,len na dovolenku do hôr,kde nestretňem takmer nikoho.Mám ako rýchlú pomoc Neurol v penaženke,p.potreby,,čo si občas musím dať,inak by som sa najradšej toho majiťela vyfackal.Mi za tú poruchu nemôžeme,im nevadí že majú 60 ročné vodovodné rozvody,a praskajú im.Pracujeme pre bytové podniky,teda mi peniaze za tú prácu nepítáme.Niečo im hradia zo spoločného,niečo musia sami zaplaťit pre nášmu šéfovy.Uzkosťi rieším stále zo svojim psychiatrom,on mi radí si zmeniť prácu,ale ja som vodára robil celý život,a inú robotu robiť,no neviem si to predstaviť,kam by som išiel.Na zmeny nemôžem.Do fabriky ťiež nie,mám strach z ľudí.Tak sa veľa modlím každý deň,ráno,aj večer,aby som mal pokojný pracovný deň.Po rozvode som býval sám dva roky,a bolo mi dobre samému,ale chýbala mi po čase žena,ktorú som už našiel,a žijeme pekňe.Zarábam dobre,ale načo sú mi peniaze,ked sa denno denne chodím do roboty s úzkosťami,že čo ma čaká tam.Beriem AD-čká,a Trittico na spánok,takže spím dobre.Možno že som odbočil od tvojej témy,ale potreboval som sa to zo seba dostať...A ešte toľko,že už mám vlastný r. dom,žiadnú pôžičku,partnerku.Ale stres a úzkosťi zbaviť nedokážem.Je to choroba,bohužiaľ.

Ešte by som raz chcel podakovať za pochopenie. Nie každý čelí takým veciam a tak majú problém, pochopiť také správanie a vdaka za rady. Hlavne pupavke, a uznávam, že máš pravdu, no moja psychika,proste sa bojím pustiť do nčohokolvek, bud je mi to nepríjemné alebo, mám strach, že sa môj súčasný stav, ešte zhorší. Myslím psychiku

Cryguy,

teda máš ID, a k tej hlavnej dg.ešte úzkosti...,samota tiež strašne veľa robí asi u teba,

Podľa dg., či nemáš nárok na asistenta, napr.na 3 hodiny denne, podľa dg.to priznávajú,

A tak by si ,,odstránil" tú hroznú samotu, lebo však vek len 25 rokov, na to je asistencia, aby si nesedel len doma, ale ,,pod dohľadom" čo potrebuješ, ísť do vonku, atď.nejakú aktivitu, aj keď len prechádzka a rozhovor s asistentom, medzi ľuďmi v parku, proste dni nadobudnú iný rozmer.

Lepší spánok napr.

Nič sa nestalo, kritiku bez urážok, ešte znesiem, je to v pohode. Mám 25 rokov a úzkosti 13 rokov, približne, neviem kedy presne to začalo.
Doktorka hovorí, že za tie úzkosti, môže moja invalidita. Ale ja neviem, mám pocit, že úzkosti som začal pociťovať, ešte pred tým, než som sa stal invalidom, to je tých 13 rokov.
Netrvá to vkuse, prichádza to na isté obdobie, no opakovane a väčšinou to trvá, celé mesiace.
Aj s liekmi je problém, bojí sa mi dať silnejšie, kvôli mojej hlavnej diagnóze. A nie, nebolo by mi lepšie bez liekov, ako mnohí si myslia. Každý, kto pocítil skutočnú silu úzkosti, vie o čom hovorím, no a invalidita neznamená, že úzkosti ťa šetria, skôr naopak, hoci verím, že fungovať, v takom stave, tiež nie je, med lízať, no aspoň po fyzickej stránke, človek nemá obmedzenie, ktoré mu samo o sebe, robí problémy, aj bez úzkosti.

Chápem,nechcel som byť útočný ,sorry ak to tak vyznelo . Kolko máš rokov ako dlho máš psych.problemy? Musi to mať niekde nejaký skrytý koreň kvôli čomu sa ti to deje . Nemáš nejake nevyriešené problémy alebo tak ? Mne sa život zlepšil keď som si začal vysporiadavať staré hriechy a začal životu čeliť. Ale tiež to trvalo veľmi dlho .

Ako viem, že priamo na úzkosť, mi to nepomôže, ale pre človeka, ktorý je non-stop doma a okrem dvoch členov rodiny, sa nemá s kým rozprávať, je pomoc aj takéto vypisanie. Chápem, že táto stránka je určená, trochu na niečo iné, no keby si bol v rovnakej situácií, asi tiež by si využíval všetko, čo sa naskytne, hoci si uvedomujem, že to trochu preháňam, no situácia, Ťa proste donúti + bez úzkosti sa dá nad tým racionálne uvažovať, no pri úzkosti, je Ti to jedno.

Len ti radím ,pravda sa takzo počúva ja viem ,mal som uzkosti 6 rokov takže viem .. len ti hovorím že tieto vypisovania na fóra ti nepomôžu.

neviem, ci vobec existuje nieco ucinne, co ti fakt zaberie. vyskusal si toho uz dost, nenapadlo ti, ze by ti mozno bolo bez liekov lepsie?