Nevládzem

Príspevok v téme: Nevládzem
erikakika

Ahojte, potrebovala by som Vašu pomoc. Už neviem ako ďalej. Nevládzem. Žijem život, ktorý má vôbec nebaví, nenapĺňa. Dá sa povedať, že žijem len kvôli svojej rodine na ktorej mi veľmi záleží. Môj život sa stal len nejakou zaužívanou rutinou. Ráno vstať, ísť do práce, prísť z práce, oddýchnuť si, ísť spať. Nemám žiadne záujmy ani aktivity iba keď tak občas bicykel. Zo začiatku to bolo celkom fajn, ale už ma to takto nebaví. Stále rozmýšľam len nad prácou. Aj keď som doma myšlienkami som stále v práci. Viem, že keby boli niektoré veci iné , keby som nemala určite zdravotné problémy môj život by bol iný. Ale s tým som sa už zmierila. Mohli by ste mi prosím poradiť, čo mám robiť pre to, aby som dokázala znova začať žiť nie len prežívať, užívať si život naplno a mať radosť z každého nového dňa ? Veľmi to chcem zmeniť, ale neviem ako. Skúšala som už viacero veci, ako to zmeniť, ale nejak sa mi to zatiaľ nepodarilo. Vopred ďakujem za každú dobrú radu alebo skúsenosť

Omen

Milá Erika,
rada som sa s tebou rozprávala. :)
Aj keď si ešte mladučká (tipujem 25), si neskutočné zrelá: myslením, vnímaním, cítením...
Z témy sa nedali vyčítať indície, že nemáš VŠ a máš zdravotné problémy, práve naopak.
Si úžasná bytosť a svet ľudí ako ty potrebuje. A práve preto, aká si, ti veľmi držím palce, prajem kopec žičlivých ľudí, ktorí ťa budú sprevádzať na tvojej ceste životom, budú ukazovať smer... Nájdi si svoje šťastie, buď šťastná!

Posielam ti môj obľúbený citát, možno aj teba osloví:

"Človek bol stvorený, aby svoj kríž niesol sám, na to mu boli dané mocné plecia. Človek vydrží veľa, ak vie vydržať sám seba. Môže žiť bez nádeje, bez priateľov, bez kníh, ba i bez hudby, ak vie počúvať vlastné myšlienky, spev vtákov za oblokom a ďaleký šum mora."

Axel Munthe, Kniha o San Michele, str. 8

P. S. Odporúčam. Ak sa k nej dostaneš nenechaj sa odradiť úvodnou pasážou. Pá, pá... :)

Omen

Erika,
so mnou si nemala problém komunikovať, tak len v tom pokračuj.
Ak človeka ovláda strach, potom má problém. Je to negatívna emócia, ktorú ak si pustíš do svojho vnútra, môže ti ublížiť. Ovládať ho preto musíš ty, nie on teba.

Čo sa inteligencie týka, tak ty schováš do vrecka nejedného jedinca s VŠ vzdelaním. A nielen ňou, ale aj svojimi povahovými vlastnosťami. Tým, čo vyžaruješ, čo svojimi slovami vysielaš. :)

Dobrým smerom uvažuješ: "Meň to, čo dokážeš zmeniť, a to ostatné, s tým sa musíš vyrovnať, prijať to ako súčasť seba." Človek istú situáciu zažiť nemusí, ale ak je dostatočne empatický, pochopí to.
Aj keby si bola "dokonalá" a nemala tento hendikep, aj tak by si sa stretávala s "nepochopením" od niektorých ľudí. Nie sme totiž všetci na jednej úrovni mentálnej, duchovnej, duševnej.
Na svojej ceste životom stretneš aj ľudí, ktorí ťa pochopia, povzbudia, podajú pomocnú ruku... A ja ti prajem, aby si stretla čo najviac takých bytostí. Držím ti palce! : )

erikakika

Ďakujeme za podporu. Z Tvojich reakcií usudzujem, že tiež rád pomáhaš druhým ľuďom, a takých ľudí je v dnešnej dobe veľmi málo.
Väčšina ľudí pozerá len na svoje vlastné potreby .
K logopédovi som chodila pokým som neskončila školu, takže nejakých 15 rokov. Okrem toho som navštevovala aj školského psychológa .
Momentálne sa snažím zabojovať so strachom z komunikácie s neznámymi ľuďmi. Bojím sa s nimi komunikovať, pretože nikdy neviem , ako budú na to reagovať. Dosť mi vadí, že niektorí ľudia to nevedia pochopiť, robia si z takých ľudí srandu , ponižujú ich a pokladajú ich za menejcenných, alebo menej inteligentných. Keď si mám niečo vybaviť tak ma prepadne strach, panika, búšenie srdca, bolesť žalúdka, trasenie a pod. Preto nechávam vybavovačky na iných, ale takto sa žiť nedá. Musím sa konečne postaviť na vlastné nohy a prijať život taký, aký je. Viem , že nie som dokonalá a celý život sa budem stretávať s nepochopením od ostatných. Jednoducho povedané ,kto to nezažil, ten to ani nepochopí .
Áno v talente som videla toho pána. Mal problém s rečou, ale spieval nádherne. Keď začal rozprávať všetci si z neho robili srandu :(.
S tou pomocou máš pravdu. Nerada hovorím nie. Keď niekomu nepomôžem potom mám výčitky.
Do budúcna by som chcela zmeniť vo svojom živote niektoré veci a začať sa opäť venovať veciam , ktoré mi robili radosť ( čítanie kníh, cvičenie , šport ....)
Rozmýšľala som aj nad písaním nejakých článkov ale to sa ešte uvidí.

Omen

Erika,
s tou prácou máš pravdu.
Na učiteľstvo v škôlke je potrebná len stredná škola a bola by z teba dobrá učiteľka, to mi ver! Tam by tvoj hendikep až tak neprekážal.

Tipujem, že si chodila k logopédovi a asi to nepomohlo. Možno to má inú príčinu - trauma... Dobrý psychoterapeut by ju dokázal odhaliť a snáď aj pomôcť.
Videla si reláciu ČS má talent? Pamätáš sa na toho operného speváka Sýkoru, ktorý vyhral? Predviedol excelentný výkon, bez jedinej chybičky a to má takú istú rečovú vadu ako ty.
Na jednej strane si bola ukrátená, ale na druhej si dostala do vienka dar jazykového prejavu. Nebolo by od veci cizelovať ho a ponúknuť ho na trhu práce. A možno si obdarená aj niečim ďalším. Niečim, čo vypláva na povrch neskôr.

S tou pomocou ľudí, je to tak, bohužiaľ, ako si napísala. Musíš sa naučiť používať slovko "nie" a pamätať, že ty si pre seba najdôležitejšia osoba. : )

erikakika

No v dnešnej dobe si nikto prácu nevyberie. Hlavne je, že aspoň nejakú mám aj keď ma nenapĺňa. Máloktorý zamestnávateľov zamestná niekoho, kto má zdravotné problémy a popritom aj ZŤP preukaz. Viem o čom hovorím.
S tou prácou učiteľky to tiež nebude možné . Treba na to vysokú školu. Vysokú školu som študovať chcela, ale zo zdravotných dôvodov nemohla. Ide o tom že okrem iných chorôb mám aj problém s rečou , čo znamená že sa zajakavam. Na takúto školu sa vykonávajú nejaké skúšky, kde človek musí mať vynikajúci slovný prejav, čo sa mňa netýka. Na druhej strane neviem si predstaviť, že by niekto taký robil učiteľku :-) . Takže asi tak...
S tou pomocou druhým to tiež nie je jednoduché. Vždy som robila to, čo chceli iný , aby som robila, nie to, čo chcem ja. Keď niekto potreboval pomoc , vždy som bola ochotná. Aj keď sa niekedy stalo že som nemala čas, vždy som si ho našla , aby som im pomohla . Ale stalo sa mi to, že keď som najviac potrebovala tu pomoc ja, zrazu ti ľudia neboli ochotní mi pomôcť. Ale čo už. Taký je život.

Omen

Erika,
súhlasím s tebou, čítaj, vzdelávaj sa, pracuj na sebe. Vidím v tebe potenciál, máš na viac ako ti dáva terajšia práca, ktorá ťa vnútorne neuspokojuje.

Ja si ťa dokážem predstaviť aj ako učiteľku v materskej škole, či učiteľku slovenčiny.
Asistentku môžeš robiť, máš na to! V tvoj prospech svedčí tvoj jazykový prejav! : ) Skús nejaké kurzy cez úrad práce alebo si pozháňaj info o voľných miestach v centre právnej pomoci, advokátskej, notárskej či inej kancelárii. Možno sa ti zadarí. Budem ti držať palce, aby sa ti zadarilo!
Nemaj však veľké očakávania o pomoci ľuďom, aby si nebola sklamaná. Ľudia sme totiž rôzni.

erikakika

Máš pravdu. Najviac by ma bavila práca s ľuďmi. Bavilo by ma , keby som mohla pomáhať ľuďom. Po skončení školy som chcela ísť študovať psychológiu, alebo nejakú asistentku, ale vplyvom zdravotných problémov som sa toho musela vzdať, pretože by som to nemohla študovať. So zdravím som už vyrovnaná. Áno, mávam občas také dni, kedy nad tým všetkým premýšľam, kladiem si otázku typu " prečo ja" ale to je len niekedy, keď som sama. Na rodine mi veľmi záleží. Nedávno som stratila 2 kamarátky . Vadí mi to lebo boli jediné, ale pomohlo mi to uvedomiť si čo je v živote najdôležitejšie. Veľmi rada pomáham druhým a pre to by som chcela začať viac čítať aj nejakých psychologických článkov, kníh a podov. Rozmýšľala som, že možno by aj to mohlo byť mojim cieľom a niečím čo by ma v živote posúvalo dopredu.

Omen

Milá Erika,
chcelo by to viac sedení u dobrého psychoterapeuta, ktorý z teba vydoluje odpovede na tvoje otázky a dokáže ti možno aj inak pomôcť.

Pokiaľ nevieš ty, čo ťa baví a napĺňa, odkiaľ to máme vedieť my? Ak sa ale nad tebou zamyslím, vidím to na prácu s deťmi, seniormi alebo zvieratkami. Buď ako opatrovateľstvo, doučovanie, stráženie... Povedal ti už niekto, že máš pekný jazykový prejav?

Píšeš, že ti záleží na rodine, tak rob niečo pre ňu, pre svoju rodinu. Niečo, čím im spravíš radosť a uvidíš... Snáď by ti mohla pomôcť motivačná literatúra, videjká, citáty...

Vedz, že NIK na svete to nemá tak, že zažíva len šťastné chvíle. Všetci sme raz hore, raz dole a sami sa musíme z "toho dola" vyhrabať hore. Sami v sebe musíme vydolovať toľko vnútornej sily, aby sme opäť dokázali stáť na nohách. To je život a LEN a LEN od nás záleží, aký ho budeme mať, aký ho budeme žiť. Hlavne to nesmieme vzdať.

Píšeš o zdravotných problémoch, je potrebné sa s nimi vyrovnať a ak sa dá niečo zmeniť a je to v tvojich silách, potom to krok po krôčiku meň. Nesmieš sa nechať zlomiť. Choroba nám chce vždy niečo povedať, že niečo vo svojom živote robíme zle, niečo máme zmeniť, máme viac oddychovať... Až ťažká choroba dokáže človeka zmeniť tak, že sa teší z každého nového rána, z každej maličkosti...

BlueberryNNN

Ludi robi stastnymi, ked maju ciel. Moze ist o plnenie snov stylom "zbalim sa a idem prec splnit si svoj sen" ale aj "do roka sa naucim plynule tento jazyk" alebo "urobim si kurz jogy a zacnem ucit" a podobne. Zaujem -> akcia. A prave to posuvanie sa za splnenym snom ludi robi stastnymi. Ziju pre nieco, nie iba prezivaju bez ciela.

Textová Inzercia

olej cbd
CBD olej vo svojej najprirodzenejšej podobe.

Doprajte si CBD so zložením, ktoré je vytvorené prírodou a podložené vedou.