Úzkosti a depresie

Áno, k psychiatrovi len so zákonným zástupcom...

Ale ona sa cíti ako Johny... preto to treba rešpektovať. A aj sa ako chlapec oblieka zrejme, dievčenské veci a vôbec s tým všetko, je ti cudzie (odporné až...)
Si v puberte a veľmi zraniteľnom období, do 18stky už len 3 roky, a áno, mať sa s kým o tomto rozprávať je potrebné

Milá Janka,
v matrike, občianskom preukaze, kartičke poistenca, školských a iných záznamoch máš uvedené pohlavie ŽENSKÉ, ako aj meno a priezvis a to musíš či chceš alebo nechceš používať až do momentu, keď ti vydajú nový rodný list so zmenou mena, priezviska a pohlavia!!!

Ty psychiatra NUTNE potrebuješ, ale nakoľko si maloletá, ŽIADEN ťa NEMOŽE bez SÚHLASU zákonného zástupcu (rodiča/rodičov) vyšetriť, stanoviť ti diagnózu a predpísať lieky v prípade potreby. Inak by porušil zákon a vystavil by sa trestnému stíhaniu. Takže sa treba zveriť rodičom, obvodnému lekárovi, psychológovi alebo inej dospelej osoby, aby si sa k nemu dostala. Hovor s nimi LEN o svojej úzkosti a depresiách, o zmene pohlavia s nimi nehovor. To až s psychiatrom, keď tam budeš.

Si ešte len dieťa, aj keď UŽ trestne zodpovedné, ale o problematike nič nevieš, ani s tým nič nespravíš, len si dáš ako - tak do poriadku svoje duševné zdravie. Ak aj v dospelosti budeš silou-mocou presvedčená o svojom pocite, až potom môžeš začať konať. Napíšem ti to na rovinu - je to beh na veľmi dlhé trate a nikdy plnohodnotný muž z teba nebude.

A ty chces byť chlapec teda ? Je to to čo chces ? Kvôli čomu mas tie depresie a uzkosti ,kvôli rodičom ,či čo si o Tom pomyslia ostatný ? Ak to chces teda naozaj tak buď , pomaličky na tom popracuj ,nie je to tvoja chyba predsa že to tak cítiš ,rob to ako ty chces ,aby tebe bolo dobre

Skúsim potom ešte iným psychiatrom zavolať a uvidím čo mi povedia iný...
Keď tak skúsim aj toho klinického psychológa...

To sa mi nejako nezdá prečo ten psychiater potrebuje potvrdenie od rodičov ,ja som na hocijaké vyšetrenia k iným doktorom a tak keď som ešte nemal 18 chodil vždy sám a nikto nič odomna nikdy nechcel ,skús zavolať ešte inému psychiatrovi že čo ti povie on ,či ti povie to isté ,nevzdávaj to pri jednom , a ešte keď tak skús si vyhľadať na internete v okolí "klinického psychológa" a zavolaj aj tam .

Od detstva sa cítim ako chalan keď som bol malý a chodil som do škôlky tak som mal zvláštne fantázie myslel som si že mi v dospievaní narastie mužský pohlavný orgán potom po čase keď som začal chodiť do školy som už tomu začal chápať že to je nemožné a potom keď som mal asi tak 11r tak som vedel že zmeniť telo teda prejsť tranziciou je možné tak a som rozhodnutý podstúpiť tranziciu som si tým už dosť dlho istý a kamarátim sa viac s chalanmi ale priťahujú ma dievčatá takže je rozdiel sa kamarátiť a je rozdiel keď sa ti niekto páči...

ahoj johny, podľa mňa sa vo veku 15 rokov ešte nedá jednoznačne určiť Tvoja orientácia. Transgenderi, ktorí si menia pohlavie, sa stávajú často samovrahmi, trpia psychickými poruchami a pod. V podstate si myslím, že keď sa Tvoja orientácia vyvinie smerom k tomu, aby si bol homosexuálom, potom sa to vo vzťahu vykryštalizuje, akože Tvoj partner bude akože muž a Ty akože žena.
Tak či tak to bude ešte nejaký čas trvať, kým sa s istotou zistí, čo a ako. Zatiaľ mám takú otázku: s kým sa kamarátiš viac: s chlapcami alebo s dievčatami?

Tak už som volal tomu psychiatrovi a povedal mi že nemôže so mnou spolupracovať keďže niesom plnoletý a že vedel by ma objednať na konzultáciu ale potrebujem rodičovský súhlas vzhľadom na na to že mám len 15r tak sa to bez súhlasu rodičov nedá, fakt už neviem na koho sa obrátiť... rodičia mi nerozumejú a nechcú aby som sa zmenil na muža...

alebo,psychologovi
www.liekinfo.sk

Skúsim zajtra zavolať jednému psychiatrovi v mojom meste...a uvidím čo mi povie a dám sem vedieť...