Aký máte názor na kompromis vo vzťahu? Každý by mal robiť len to čo chce? Mal by sa jeden druhému prispôsobovať v niečom?
Ako vnímate situáciu, keď jedna strana síce žiadne vážne očakávania od druhej nemá, ale tá istá strana však odmieta akékoľvek formy prispôsobenia sa druhej. (Napr.: Očakávanie, že partner aspoň popraje k sviatku rodičom, keď sa nanajvýš nachádza v ich dome v deň ich sviatku . Mne to príde automatické voči jeho rodičom, nech som kdekoľvek.)
Zažili ste vzťah, kde vám príde, že by ste si vystačili aj bez toho druhého, keď je to stále dookola o tom, čo chce len ten druhý a nebude vôbec ale vôbec robiť to, čo z vašej strany príde prirodzené, automatické, slušné? (Napr. nepôjde si do kuchyne pre vodu, aby nestretol mojich rodičov a nemusel sa prihovoriť ba čo i len pozdraviť! Po 5 rokoch vzťahu!)
Je kompromis potrebný vo vzťahu?
Povedala by som tak, ze vo vztahu su kompromisy nevyhnutnostou. Ak sa prisposobuje do nekonecna len jeden, tak ho to po case aj tak prestane bavit a takyto vztah je potom odsudeny na zanik
Podla mna su kompromisy dolezite. Vsak keby sa nediali, kazdy by bol tvrdohlavy a trval len na tom svojom. Komunikacia je zaklad, od nej sa odvija vsetko dalej.
akoze neviem, mali by byt kompromisy vo vztahu, samozrejme nie vyslovene za kazdu cenu a ten par by mal byt mozno aj nakloneny komunikacii medzi sebou.
Moja kamarátka mala manžela, ktorý keď bola u kamarátky návšteva, jej rodina, alebo kamarátka, ani sa nepozdravil. Po niekoľkých situáciách, keď som ho výslovne oslovila ja a povedala niekoľko slov, sa zmenil. Ja, keď som pár mesiacov bývala v manželovej rodine, tiež som mala problém ísť čo len na záchod, keď som vedela, že jeho stará mama má plnú kuchyňu návštevy. S jeho rodičmi som síce komunikovala, a aj s jeho starou mamou, ale nebolo to stále také bezproblémové, a dodnes sa tam u nich cítim blbo, najviac preto, že sa nudím a reči jeho matky ma fakt nezaujímajú. K tomu ešte decká obe na mobiloch a aj manžel na mobile, takže som jediná, ktorá sa musí s jeho mamou rozprávať...
Podľa mňa sa naňho nehnevaj kvôli tomu, že sa nechce baviť s Tvojimi rodičmi. Existujú introverti, a nasilu nič nepôjde.
Inak je kompromis potrebný vo vzťahu. Týka sa to však iných vecí, nie nasilu komunikovať s niekým, s kým sa mi nechce, a cítim sa pri ňom cudzo. Tvoj domov nie je domovom Tvojho priateľa. On je doma u svojich rodičov. A obaja ste doma, kde spolu bývate v zahraničí.
Konkretne ignoraciu Velkej noci by som chapala - v pripade, ze nie je krestan, tak je to uplne pochopitelne. Navyse tie slovenske barbarske velkonocne pohanske tradicie si ignoraciu zasluzia.
Ten zvysok v poriadku nie je a kompromisy by mali robit obaja.
Nemáme spoločné bývanie, často sme v zahraničí a keď nie, tak sme dočasne u rodičov jedného z nás, alebo oddelene každý u vlastných rodičov. A potom zas odcestujeme. Posledný polrok sme však celkovo 4 mesiace pretrvali v dome mojich rodičov väčšinou spoločne. A už pre mňa je to nepríjemné aký vie byť bezohľadný a chladný voči mojim rodičom, alebo akejkoľvek návšteve. Zavrie sa v izbe a nevychádza radšej celý deň, alebo bez slova sa vytratí, sama neviem kam, ani kedy sa vráti, alebo či sa už vrátil.
Snažila som sa mu podať príklad opačne, že keby som to isté robila v byte jeho rodičov a odignorovala jeho sestru a priateľa, keď prídu na návštevu, myslím, že by nás vyhodili až by sa zaprášilo za nami. Ale on si trvá na svojom, vraj ma do toho on tiež nenúti, tiež sa nemusím ukazovať pred jeho rodinou, keď nechcem. Ja tiež nemám robiť veci ktoré ja nechcem a on tiež nebude.
Myslím si, že si za to môžem sama. Od začiatku vzťahu som sa viac poddala tomu, čo jeho baví a teraz mu to príde prirodzené, že trávime čas tak ako to vyhovuje jemu. Ja som tým stratila svoju vlastnú integritu a snažím sa za nejaké zadosťučinenie?! Resp. očakávam, že bude ochotný dať do vzťahu toľko ako ja. Bude schopný kompromisov. Nežiadam ho o nič prevratné, žiadala som ho, aby napr. rešpektoval tradície resp. zvyky našej rodiny, keď sme už tu v ich dome. Prejavil záujem o našu rodinu a nie ich ignorovať. Popriať veselú veľkú noc? To radšej odišiel na celý deň, keď boli rodičia v kostole, vrátil sa až podvečer a ani po tom sa neukazoval pred nikým, len aby nemusel popriať nikomu nič. Je mi trápne kvôli tomu.
A dovod?
Nie je to vyložene návšteva. Je v tom dome už tak 1 mesiac.
Preco potom chodi na navstevu?
