Dobrý deň,
mám dlhšiu dobu problém že sa cítim neúplný, stratený v živote a zrejme a osamelý.
Niečo o mne som 27r chalan, mám VŠ, dobre platenú prácu. Pomerne inteligentný, záujem o prírodné vedy - ktorý som mal vždy. Príčina asi tkvie v minulosti. Narodil som sa prvý v rodine kde neboli žiadny muži, všetci zomreli pred mojím narodením, okrem otca. Ten je ale veľmi "divný patrón" - asi preto že mu v útlom detstve zomrel otec. Otec mal vždy celkom neštandardné správanie, skoro vôbec sa nesmial, málo rozprával, ak áno tak to bolo len čo som robil, čo idem robiť a väčšinou potom kritiku, prípadne to zhodil či negatívne okomentoval. Nemali sme skoro žiadne spoločné činnosti. Dá sa povedať že bol dosť nevýrazný, žiaden vzor.
Mama presný opak, ale až príliš často skákala z témy na tému a občas až také divné trápne správanie, dosť málo počúvala. Ale tým že rozprávala tak bola veľmi výrazná a dá sa povedať že má vedúcu pozíciu aj teraz. Často sa s otcom hádajú. Mám mladšieho brata o 3 r. On mal aspoň mňa čiže si myslím že mal aspoň trošku lepšiu výhodu. Dobre sme vychádzali ale tak v mojich 18 sme sa začali akosi odcudzovať. On je tiež trochu zvláštny nemá kamarátov. Nemáme medzi sebou konflikty. Skôr akoby sme sa nepoznali a nemali moc spoločného, veľmi málo sa všetci členovia rozprávame. Najviac brat s mamou.
Počas mojej ZŠ sme sa presťahovali na dedinu do iného prostredia asi v 11 rokoch. Na ZŠ som ešte celkom mal kamarátov, ale v novom bydlisku vôbec. Potom gymnázium a tam to bolo ťažké, cítil som sa tam osamelý, moc som si s nikým nerozumel. nevedel som čo mám robiť. Nevedel som sa akoby správať, čo robiť, hovoriť a nemal som sa komu zveriť. Myslím že to u mňa zanechalo šrámy na duši ktorých som sa doteraz nezbavil. Prišla VŠ a tam sa to už všetko v podobnom duchu ťahalo. Mal som dojem že mi ušiel vlak, niečo som nestihol. a trvá to až doteraz. Myslím že chýbajúce vedenie a záujem o mňa v skoršom veku mi narobilo problémy počas dospievania ktoré trvajú doteraz. Navštívil som aj psychológa ale zatial nič. Popravde neviem čo mám robiť. Som atletickej postavy, vraj celkom pekný, Koníčky mám , hlavne šport a čítanie.
psychické/osobné problémy - osamelosť
No zhrniem asi to isté či ti povedal psychológ, osobnosť a sociálne návyky sa formujú v mladosti, ty si si ich aj pod vplyvom že máš rodičov akých máš nevybudoval. Psychológa môžeš zrušiť, nepomôže ti.
Ja to mám rovnako, máš aj podobný vek ako ja.
Jediné riešenie ktoré vidím je chodiť pravidelne aspoň 2x do týždňa medzi ľudí, sadnúť niekam na večeru, napr. na knižné burzy, výstavy, kľudne nejaké dobrovoľníctvo a neviem čo všetko, možností je veľa.
Je štatisticky veľmi malo pravdepodobne ba až nemožné že na takýchto akciách sa nezoznámiš s nejakou skupinkou ľudí a nenazbieraš nejakých kamošov.
Z vlastných skúsenosti ale je lepšie keď máš na to parťáka, na jednej strane sa k tomu navzájom aj dokopete a keď ste dvaja tak ste uvoľnenejší a prirodzenejší.
Preto aj nič z toho čo som písal nerobím, lebo nemám s kým.
Odkiaľ si ?
No podal si nam analyzu tvojej minulosti. Co je vsak tvojim cielom a co chces dosiahnut, aby si sa citil spokojny?
